Po karafiátovej revolúcii v roku 1974 mladí ľudia prestali počúvať fado, pretože v ich očiach bolo umením diktatúry, ktorá ho masívne podporovala. Mnohí ľudia preto na fado zanevreli a počúvali radšej rock, jazz, blues či bossa novu. V posledných rokoch ale dochádza k veľkému oživeniu fada a objavujú sa noví mladí a talentovaní speváci, speváčky a hudobníci, ktorí nadväzujú na tradíciu a prinášajú do fada aj nové prvky. K týmto novým talentom patrí aj speváčka Mariza, ktorá sa narodila v Mozambiku, ale už od svojich troch rokov vyrastala v Mourarii, čo je lisabonská štvrť severozápadne od hradu sv. Juraja, kde sa pravdepodobne zrodilo fado. Už od detstva chcela byť speváčkou a reštaurácia jej rodičov bola ideálnym miestom, kde si mohla zaspievať. Pri týchto vystúpeniach spievala skôr jazz, gospel a soul a iba občas fado.
Pri jednom takomto vystúpení ju počul spievať producent a hudobník Jorge Fernando, ktorý spolupracoval aj s Amáliou Rodrigues. Po vystúpení prišiel za ňou a povedal jej, že by s ňou rád nahral platňu, na ktorej by spievala len fado. Mariza to spočiatku odmietala, myslela si, že nespieva dobre, ale nakoniec ju Jorge Fernando prehovoril a v roku 2001 jej vyšla platňa Fado Em Mim v holandskom vydavateľstve World Connection. Platňa sa v Holandsku čoskoro dostala medzi najpredávanejšie platne, bola nominovaná na Cenu nemeckej kritiky (Deutscheschalplatten Kritik) a vyšla Belgicku, Holandsku, Nemecku a Japonsku. Krátko nato vyšla aj vo Francúzsku, USA, Španielsku, Taliansku a Brazílii. V Portugalsku vyšla platňa koncom roku 2001 a za tri týždne sa predalo viac ako 10 000 kusov. Na platni sa objavuje pôvodný materiál s básňami Amálie Rodrigues a Florbely Espancy a niekoľko klasických fado (Maria Lisboa, Há Festa na Mouraria, Oiça Lá óSenhor Vinho a Barco Negro). Okrem tradičného zloženia (gitara, portugalská gitara, kontrabas) Mariza v niektorých skladbách aj experimentuje a objavujú sa v nich aj klavír, violončelo a perkusie (adufe – bubon z regiónu Beira Baixa).
V roku 2003 vyšla Marize platňa Fado Curvo (v preklade Zakrivené fado), ktorej producentom je Carlos Maria Trindade zo skupiny Madredeus. Na platni sa okrem tradičných fado (Primavera) obavujú aj básne portugalských básnikov ako Fernando Pessoa, Florbela Espanca, António Botto a známa skladba José Afonsa (Menino do Bairro Negro). V roku 2005 vydala Mariza platňu Transparente, ktorú nahrala v Riu de Janeiro. Producentom je tentoraz brazílsky violončelista Jaques Morelenbaum, ktorý produkoval aj platne Dulce Pontes a Caetana Velosa. Mariza na tejto platni opäť siahla po básniach najlepších portugalských básnikov, Fernanda Pessou, Florbely Espancy a Alexandra O’Neilla. Jej album Concerto em Lisboa získal v roku 2007 cenu Latin Grammy za najlepší folkový album. V roku 2008 vyšiel jej ďalší album s názvom Terra, ktorý tak ako ostatné platne obsahuje fado ovplyvnené jazzom, flamencom, latinskoamerickými a africkými zvukmi. Aj tento album bol nominovaný na Latin Grammy. Zatiaľ svoju poslednú štúdiovú nahrávka vydala Mariza v roku 2010. Nazvala ju Fado Tradicional, čo úplne vystihuje náladu celého albumu.
Diskografia
Fado em Mim World Connection/Times Square Records 2001
Fado Curvo EMI 2003
Transparente EMI 2005
Concerto em Lisboa EMI 2006
Terra EMI 2008
Fado Tradicional Four Quarters Entertainment 2010