×

Madeira je spolu s Azorskými ostrovmi jedným z dvoch autonómnych území Portugalska. Súostrovie vulkanického pôvodu je tvorené dvomi obývanými ostrovmi – Madeira a Porto Santo a dvomi skupinami opustených skalnatých ostrovčekov – Ilhas desertas a Ilhas selvagens. Skoro všetci obyvatelia žijú na väčšom ostrove – Madeira, kde leží aj hlavné mesto Funchal. Porto Santo je oveľa menší, s dĺžkou len asi 9 kilometrov, no je možné tu vidieť dom, kde žil Krištof Kolumbus, zahrať si golf či len tak relaxovať na piesočnej pláži.

Slovenskí turisti ešte Madeiru vo veľkom neobjavili, spája sa nám snáď len s filmom o cisárovnej Sisi či vínom. Ak sa však rozhodnete túto „perlu Atlantiku“ navštíviť, určite neoľutujete. Na Madeire je možné stráviť dovolenku v akomkoľvek ročnom období – vďaka teplému Golfskému prúdu a polohe približne na úrovni Maroka, je tu príjemne teplo, tropické horúčavy ale nečakajte.. Nie je však zriedkavosťou, že počasie je úplne odlišné na pobreží a vo vnútri ostrova. Zatiaľ čo vo Funchale Vám svieti slnko, na horách prší a je hmla, že si nevidíte ani na špičku nosa.

Kedysi sa na ostrov chodilo len loďami, dnes sa naň pohodlne dostanete letecky. Najčastejšie sa lieta z Lisabonu, no nájdete lety aj z Londýna, Helsiniek či Varšavy. Letisko sa nenachádza priamo vo Funchale, ale niekoľko kilometrov na východ. Doprava do centra však nie je problém – približne každú hodinu premáva špeciálny AeroBus a za 5 eur na osobu Vás pohodlne dopraví skoro až k Vášmu hotelu. Rovnako však môžete využiť aj miestne autobusy, ktoré stoja približne polovicu a zážitok, ako sa veľký autobus šplhá uličkami a zákrutami, ktoré sú na pohľad široké maximálne pre jedno malé auto, je skutočne nezabudnuteľný. Okrem autobusov je na Madeire aj veľké množstvo taxíkov. Cesta z letiska Vás bude stáť približne 20 eur. Nie je zriedkavosťou, že keď taxikári vidia na zastávke stáť štyroch turistov, raz-dva pribehnú, otvoria kufor a ani sa nenazdáte a už sa veziete . Cena v tom prípade vychádza rovnako ako AeroBus a je to obojstranne výhodné.

Na dopravovanie po ostrove je asi najvýhodnejšie prenajať si auto. Väčšina spoločností má pobočku priamo na letisku, medzi inými Hertz, EuropCar, Sixt či Auto Jardim. Niektoré spoločnosti ako Compare Car Rent fungujú skôr na objednávkach vopred a na letisko si po vás prídu a odvezú vás k vášmu autu. Oplatí sa ale všímať si cestou, kade vás vezú, aby ste vedeli, kam sa vrátiť v prípade potreby. My sme ich našli asi na štvrtej odbočke a zopár okruhoch po diaľnici, ale aspoň bez problémov vymenili odpadnuté spätné zrkadielko a mohlo sa naozaj vyraziť.

Požičania auta na jeden deň vychádza približne okolo 40 eur, s väčším počtom dní sa samozrejme cena za deň znižuje. Väčšina áut patrí skôr k tým menším, ale na kľukatých a strmých madeirských cestách to skutočne oceníte. Jazdenie je tu adrenalínovým športom aj pre skúsených šoférov. Samozrejme, môžete využívať aj miestne autobusy. Treba mať však na pamäti, že linky, ktoré spájajú opačné konce ostrova chodia zvyčajne len dva krát denne – doobeda a poobede. Vďaka pomerne malej rozlohe ostrova, nie je ťažké ho za niekoľko dní prejsť autom naozaj celý. Oplatí sa pozrieť si južné aj severné pobrežie a nevynechať ani vnútrozemie.

Južné pobrežie stúpa pozvoľnejšie, narazíte na ňom na mnoho malých rybárskych dediniek a prekvapia vás banánovníky, ktoré rastú všade pozdĺž cesty.

Prvá dedinka, ktorou budete cestou na západ od Funchalu prechádzať, je CÂMARA DE LOBOS. Známa je najmä vďaka Winstonovi Churchillovi, ktorý sa na Madeire zdravotne zotavoval a práve v tejto dedinke maľoval svoje obrazy. Od čias Churchillových idylických impresionistických olejomalieb sa zmenilo len máločo. Câmara de Lobos  ostala dodnes takmer nedotknutá cestovným ruchom a nájdete tu hlavne miestnych rybárov, farebné člny a tradične úzke uličky.

Ešte kúsok viac smerom na západ, stúpajúc strmo do kopca, sa dostanete na jeden z najvyšších útesov v Európe, ktorý určite na Madeire nevynechajte. S výškou 580 metrov nad morom Vám CABO GIRÃO ponúkne skutočne prekrásny výhľad na okolité dedinky a šíry oceán. Dole pod útesom Vás možno prekvapia malé poľnohospodárske políčka. Kedysi sa na ne farmári dostávali len loďkou, od roku 2003 im už na tento účel slúži lanovka.

Ak budete naďalej pokračovať pozdĺž pobrežia narazíte na ďalšie malé mestečká ako Ribeira Brava, Ponta do Sol, Calheta či Paúl do Mar. Väčšina z nich poskytuje pohodlné hotely a pekné menšie pláže na prípadnú osviežujúcu zastávku.

Príjemnou cestou sa takto dostanete na najzápadnejší bod ostrova – PONTA DO PARGO. Útes s majákom a uchvacujúce výhľady. Vo vnútri majáka je zároveň maličké múzeum madeirských majákov s fotografiami, mapami a starými petrolejovými lampami. Vstup je voľný.

Cestou na sever sa dostanete do najväčšieho mesta západnej časti ostrova – PORTA MONIZ. Mestečko preslávili hlavne prekrásne prírodné jazierka s priezračnou vodou, vlny trieštiace sa čierne vulkanické skaly a útes s majákom len kúsok od pevniny. Je to skutočne jedno z najkrajších miest na ostrove. Jazierka sú pekne upravené, občas stupňovité a výhľad na oceán zatiaľ čo vy si užívate teplejšiu priezračnú vodu stojí za to. vyjdete kúsok vyššie na kopec, budete mať na toto všetko prekrásny výhľad. Navštíviť tu môžete aj menšie morské akvárium a ak túžite priniesť si suvenír, pozdĺž promenády je mnoho malých obchodíkov, kde predávajú tradičné madeirské vlnené čiapky.

V Porte Moniz sa môžete rozhodnúť či chcete ďalej pokračovať cestou pozdĺž pobrežia alebo radšej uprednostníte vnútrozemie. Ak sa Vám zdá, že nad horami je oblačno a hmlisto, určite je lepšie vydať sa po pobreží, pretože cestou v horách neuvidíte pre hustú hmlu takmer ani na dvadsať metrov dopredu. Na druhú stranu, hmlou zahalené hory tiež majú svoje čaro.

Ak sa vyberiete po pobreží, cesta povedie priam vtesaná do strmých zelených útesov padajúcich do oceánu z obrovskej výšky. Vodopády sa postarajú o umytie Vášho auta, zatiaľ čo Vy môžte obdivovať krásny výhľad. Lepšie je však vychutnať si ho na niektorom z odpočívadiel, pretože cesta je miestami úzka len pre jedno auto a zvýšená bezpečnosť sa naozaj zíde. Zvyk, že pred zákrutou autá zatrúbia, ktorý je zaužívaný na podobných miestach, by sa určite zišiel aj tu. Portugalci ale nestrácajú zmysel pre humor a z jedného z odpočívadiel zbadáte na útese šípku označujúcu reštauráciu. Na to, kto sa po tom útese do nej vyberie, sme ale neprišli.

Ak zvolíte cestu vnútrozemím, o pekné výhľady tiež nebudete mať núdzu. Zelené svahy po oboch stranách cesty a hlboké údolia Vás očaria. Cestou si však dávajte pozor na pasúce sa stáda kráv, ktoré sú všade popri ceste, ba občas aj na nej. Značky upozorňujúce na dobytok tu skutočne nie sú len okrasné. Hlavne keď je hmla sa Vám môže stať, že sa nejaký kus vynorí doslova pár metrov pred vami. Väčšinou síce spôsobne prejde ďalej, ale ostražitosti niekdy nie je nazvyš.

Cestou cez hory sa dostanete na náhornú plošinu PAÚL DA SERRA. S rozlohou 17×6 kilometrov je táto plošina čímsi úplne nezvyčajným. Ak ste už mali pocit, že na Madeire nenájdete ani kúsok roviny, práve táto plošina Vás prekvapí a prenesie niekam na hmlisté škótske pláne.

Cestou vnútrozemím by ste nemali obísť ani bod nazvaný ENCUMEADA. Z výšky približne 1000 metrov nad morom uvidíte za pekného počasia južnú i severnú stranu ostrova. Žiaľ, pravdepodobnejšie je, že na niektorú stranu uvidíte hlavne hmlu, ktorá sa tu v horách drží oveľa dlhšie a rovnako aj teplota tu môže byť o niekoľko stupňov nižšia ako na pobreží.

Ak sa z Boca Encumeada vyberiete na sever, cesta Vás zavedie do dedinky SÃO VICENTE, do ktorej vedie cesta aj severným pobrežím. Mestečko sa dnes už ťahá viac do vnútrozemia, no stále je tu pri pobreží mnoho krčmičiek či reštaurácií. Za pozretie stojí malá kaplnka vytesaná do skaly a tiež jaskyne Svätého Vincenta, otvorené v roku 1996. Jaskyne vytvorila vyvretá láva po výbuchu sopky, a tak nečakajte klasickú kvapľovú výzdobu, ale práve rozmanité lávové útvary.

Na severnom pobreží sa určite zastavte aj v dedinke SANTANA s tradičnými domčekmi so slamenou strechou, ktoré sa nazývajú palheiros. Domčeky sú roztrúsené po celej dedinke a vnútri  nezriedka nájdete miestne ženy pracovať na kolovrátku či čipkovať. Čímsi to pripomína naše skanzeny, až na to, že domčeky nie sú tak pohromade.

Najvýchodnejším bodom ostrova je polostrov PONTA DE SÃO LOURENÇO. Ak ste už z Madeiry čo-to videli, bude sa Vám zdať, akoby k nej táto časť ani nepatrila. Zabudnite na zelené kopce, Ponta de São Lourenço pripomína púštnu krajinu, len kde-tu s kríkmi či trávovým porastom. Autom sa dostanete na malé parkovisko a odtiaľ Vás čaká približne trojhodinová túra, v závislosti od toho ako ďaleko až chcete zájsť. Túra nie je príliš náročná, dobré topánky sa ale vždy zídu. Cestou môžete obdivovať červené skaly trčiace z azúrového oceánu a skutočne tu budete mať pocit, že ste na konci sveta. Ak ale nemáte na túru čas či možnosti, krásne výhľady sa vám naskytnú aj z vyhliadok okolo parkoviska. Pozor však, keďže krajina je tu skutočne nekrytá, zvykne fúkať silný vietor (preto tu postavili aj veterné elektrárne) a útesy sú chránené zábradlím len málokde.

Ak sa z São Lourenço chystáte so Funchalu, určite nevynechajte mestečko MACHICO, ktoré je po ceste. Práve na tomto mieste sa vraj na Madeire vylodil jej objaviteľ João Gonçalves Zarco. V centre si môžete pozrieť kostol Igreja Matriz zo začiatku 15. storočia ako aj menšiu pevnosť z roku 1706, ktorú kedysi bránila mesto pred vpádmi pirátov.

Kúsok nad Funchalom sa nachádza ďalšie vyhľadávané turistické miesto – MONTE. Dedinka je známa predovšetkým tradičnými jazdami v prútených vozíkoch dolu kopcom tobogánom Carrinhos de Monte. Kedysi sa tieto prútené „sánky“ používali na dopravu ťažkého nákladu do Funchalu, dnes sú atrakciu pre turistov, ktorých ich dolu kopcom tlačia dvaja muži v tradičných bielych krojoch so slamenými klobúkmi. Monte je zároveň známe aj kostolom zasväteným Panne Márii a 15. augusta sem prichádza na slávnosti veľa pútnikov.

Hoci je Madeira svojou rozlohou malá – len 57 kilometrov na dĺžku a 22 na šírku, jej najvyšší vrch PICO RUIVO má výšku až 1862 metrov nad morom. Dokážete si preto predstaviť neuveriteľné prevýšenia, ktoré budete na Madeire zdolávať nech sa vydáte kamkoľvek. Nebojte sa však, na Pico Ruivo nie je potrebné kráčať úplne zdola. Autom sa dá dostať na o čosi nižší vrch PICO DE AREEIRO (1818 m n.m.). Aj odtiaľto sa ale pripravte na asi dvojhodinový výstup na vrchol Pico do Ruivo. Okrem tejto trasy si môžete vybrať ešte z dvoch iných – náročnejšia je túra zo sedla Boca Encumeada, odkiaľ Vám výstup zaberie päť až šesť hodín. No môžete zvoliť aj asi hodinovú výstup z chaty Achada do Teixeira na severe. Nikdy však nepodceňujte pomerne premenlivé počasie v tejto časti ostrova a je lepšie sa vyzbrojiť dobrým oblečením i obuvou. Z vrcholov oboch hôr – Pico Ruivo aj Pico de Areeiro uvidíte ďalšie ostrovy madeirského súostrovia – Porto Santo aj Ilhas desertas. Pokiaľ nie je hmlisto priamo pod vrchom zbadáte dedinku CURRAL DAS FREIRAS (Údolie mníšok). Táto dedinka zasadená medzi vysoké hory bola kedysi miestom, kde mníšky z Kláštora Svätej Kláry (Convento de Santa Clara) našli útočisko pred pirátmi. Dnes je dedinka známa hlavne pestovaním gaštanov, ktoré používajú nielen v kuchyni, ale aj na prípravu gaštanového likéru. Ak sa na Madeiru vyberiete na jeseň, 1. novembra práve na tomto mieste organizuje „Slávnosť gaštanov“.

Takmer povinnosťou pri návšteve Madeiry sú tzv. levadas – zavlažovací systém, ktorý už od 16. storočia slúži na privádzanie vody zo severných svahov na južné a na zavlažovanie terasovitých políčok. Popri kanáloch vedú chodníčky, ktoré dnes využívajú turisti. Levád je na Madeire neuveriteľné množstvo, celkovo majú dĺžku viac ako 2000 kilometrov, tak si skutočne je z čoho vyberať aj vzhľadom na náročnosť či čas. Väčšinou je dobré si vopred zistiť či je levada, na ktorú sa chcete vybrať sprístupnená, občas sa totiž stáva, že dažde spôsobia odtrhnutie časti chodníka. Niekoľko levád je aj v blízkom okolí Funchalu, no viac sa vám oplatí pozrieť si niektorú zo vzdialenejších. Medzi najkrajšie levady patria LEVADA DE 25 FONTES (25 prameňov) a LEVADA DE CALDEIRÃO VERDE. Prvá z nich sa nachádza v západnej časti ostrova, neďaleko náhornej plošiny Paúl da Serra a svoj názov dostala vďaka jazierku na konci, do ktorého steká viacero malých vodopádov. Levada de Caldeirão Verde je v severnej časti ostrova, nie veľmi ďaleko od dedinky Santana. Značenie k nej príliš nevedie, takže je lepšie opýtať sa na radu miestnych. Odporúčame ešte v Santane, lebo cestou-necestou do vnútrozemia stretnete len málokoho. My sme to šťastie mali, ale keď sme z pána ani po jeho asi pätnásť minútovom monológu nedostali kade sa máme vybrať, predsa len prišlo späť na Santanu. Nakoniec sme však trafili a určite sa oplatilo.

Levada je dlhá asi 6,5 kilometra a treba rátať aj s cestou naspäť. Vedie cez niekoľko tunelov a vavrínový lesík, tak si nezabudnite so sebou zobrať aj baterku. V neposlednom rade sa oplatí zvážiť aj počasie, po daždi je cesta blatistá a šmýka sa. Ako sme sa poučili z vlastnej skúsenosti, treba veriť domácim, keď Vám tvrdia, že potrebujete dobrú obuv. Aj keď sa v daždivom počasí cestou pravdepodobne zablatíte až po uši, s radosťou si urobíte fotku na úzkom chodníčku, držiac sa labilnej reťaze, lebo krajina tu naozaj patrí medzi najkrajšie miesta na Madeire. Svahy pokryté nepreniknuteľnou zeleňou a vysoké vodopády padajúce do jazierok.

FUNCHAL

Funchal je hlavným mestom Madeiry a z celkového počtu 270 000 obyvateľov tu žije skoro polovica. Nachádza sa tu aj množstvo hotelov a penziónov, reštaurácií či krčmičiek. Mesto sa delí na staré historické centrum a turistickú časť s hotelmi viac na západ.

Ubytovanie nájdete ľahko cez internet – v úplnom centre sú vyhľadávané napríklad penzióny Residencial Funchal či Residencial Zarco, kde Vás noc na osobu v dvojposteľovej izbe vyjde približne na 12 až 15 eur. Za podobnú cenu nájdete ubytovanie aj v hotelovej časti Funchalu, odkiaľ to tiež budete mať do centra len asi 20 minút peši. My sme vyskúšali Residencial Melba, ktorý je síce trošku náročnejšie nájsť, ale inak poskytuje dostatočné pohodlie. Majitelia síce na prvý pohľad pôsobili trošku znepokojujúcim dojmom, ale nakoniec sú ochotní vám urobiť aj predpoveď počasia odborným pohľadom na trčiace hory.

Príjemnou prechádzkou sa dostanete na funchalskú promenádu popri oceáne. Cestou budete prechádzať okolo hotela, kde sa počas jedného zo svojich pobytov zdržiavala rakúska cisárovná Alžbeta – Sisi a spomienkou na jej pobyt je socha pred hotelom. Môžete obdivovať prístav, v ktorom často kotvia aj veľké výletné lode zájsť si do niektorej z reštaurácií – jedna z nich je dokonca v jachte, ktorá kedysi patrila skupine Beatles.

Samotné centrum Funchalu je okolo katedrály – na hlavnej ulici Avenida Arriaga je aj turistické informačné centrum, kde Vám ochotne odpovedia na otázky či poskytnú mapu. Zatvára sa však pomerne skoro popoludní – okolo tretej, takže je lepšie prísť skôr.

Ak sa Vám podarí odložiť si pozeranie Funchalu až nakoniec, neoľutujete. Oproti zvyšku Madeiry má úplne iný ráz a oceníte, že sa Vám zážitky a dojmy až tak nepomiešajú. Vo Funchale zistíte, že na Madeiru chodí v každom ročnom období veľa turistov. Či už nemecké skupinky s batôžkami, Japonci, Španieli alebo Taliani. V porovnaní s inými časťami ostrova sa Vám možno bude zdať trošku preľudnený.

Čo vidieť vo Funchale:

MUSEU DE ARTE SACRA – múzeum sakrálneho umenia

Nachádza sa v centre na Rua do Bispo, 21. Otvorené je od utorka do soboty od 10.00 do 18.00 s obedovou prestávkou medzi 12.30 a 14.30. V nedeľu je otvorené len dopoludnia – od 10.00 do 13.00. V múzeu si môžete pozrieť zbierky malieb a sôch z 15. až 19. storočia. Najvýznamnejšie sú obrazy flámskych majstrov z 15. a 16. storočia, ale za pozretie stoja aj diela portugalských umelcov ako Fernão Gomes či rôzne zlatnícke predmety.

PARQUE DA CIDADE – mestský park

Exotická zeleň priamo v centre mesta – stromy z Brazílie a iných vzdialených krajín, jazierka a fontána. Park je ideálnym miestom na oddych. Ak budete mať šťastie, možno natrafíte aj na niektorý z koncertov, ktoré sa zvyknú konať na pódiu v strede parku.

JARDIM BOTÁNICO – Botanická záhrada

Madeira je nazývaná aj ostrovom kvetov a toto meno jej skutočne právom patrí. Nezáleží na tom, v akom ročnom období sem prídete, po celom ostrove nájdete rozkvitnuté stromy, ibišteky a strelície. Botanická záhrada sa nachádza na kopci nad Funchalom a je z nej prekrásny výhľad na celé mesto s prístavom. Čo sa týka flóry, je rozdelená do viacerých oddelení – palmy, sukulenty, orchidey a veľa ďalších. Okrem toho je tu aj mnoho klietok s exotickými vtákmi – papagáje z rôznych kútov sveta od Brazílie až po Papuu Novú Guineu. A pávy sa Vám budú doslova motať pod nohami. Do botanickej záhrady sa dostanete buď taxíkom, mestskými autobusmi z centra alebo lanovkou, ktorá začína pri promenáde. Vstupné je 3 eurá. Otvorené je denne okrem sviatkov, od 9.00 do 18.00.

SÉ – katedrála

Funchalská katedrála z konca 15 storočia tiež stojí za pozretie. Gotické oblúky, drevený vyrezávaný strop v hlavnej lodi a lavice, na ktorých sú zobrazené typické výjavy z života na Madeire. Svoj výzor si katedrála zachovala už od koloniálnych čias. Pre turistov býva otvorená zvyčajne popoludní, lebo doobedia sú venované omšiam. Je však lepšie prísť sem ešte za svetla, lebo umelé osvetlenie je pomerne slabé a po zotmení je už v kostole šero.

Trh MERCADO DOS LAVRADORES

Trh priamo v centre Funchalu, ktorý Vás uchváti všetkými možnými farbami a vôňami. Na spodnom poschodí predávajú rybári svoje úlovky – mnoho z rýb je pre našinca úplne neznámych. Určite tu uvidíte tradičnú rybu espada s dlhým čiernym telom a vycerenými zubami, ktorá žije okolo celej Madeiry, vždy však vo veľkých hĺbkach. Nenechajte sa zmiasť jej nevábnym výzorom, má veľmi chutné a jemné mäso.

V strede trhu si môžete nakúpiť tradičné výrobky z prútia či čipky a na poschodí zas exotické ovocie. Predavači Vám radi urobia ochutnávku a keďže sú to naozaj šikovní trhovníci, ani nebudete vedieť ako a odídete bez dvadsiatich eur a s balíčkom exotického ovocia všetkých možných druhov. Banány, marakuje, mangá, papáje – na čo si len spomeniete.

Pevnosť PALÁCIO DE SÃO LOURENÇO

Pevnosť, ktorej stavba začala v prvej polovici 16. storočia a dokončená bola v 17. storočí bola pôvodne postavená na obranu zálivu proti pirátom. Neskôr sa stala sídlom správcov Madeiry a z pevnosti sa stal palác. Keď sa v roku 1836 oddelila vojenská a správna moc na Madeire, aj palác sa rozdelil medzi vojenských veliteľov a civilnú správu. Od roku 2006 je táto druhá časť sídlom guvernéra autonómnej oblasti Madeira.

Časti paláca sú prístupné aj verejnosti, no len v určitých časoch. V stredu o 10.00, v piatok o 15.00 a v sobotu o 11.00. Ak máte záujem navštíviť palác inokedy, je potrebné si návštevu aspoň dva dni vopred dohodnúť a skupina návštevníkov musí mať aspoň 10 ľudí.

Kláštor CONVENTO DE SANTA CLARA

Kláštor z konca 15. storočia, ktorý s krátkou prestávkou až do dnešných čias slúži mníškam – klariskám. Steny sú pokryté kachličkami azulejos a nachádza sa tu aj hrobka Joãa Gonçalvesa Zarca.

MÚZEÁ

Múzeum súčasného umenia (Museu de arte contemporânia)

Zbierky súčasného portugalského umenia od 60-tych rokov 20. storočia až dodnes.

Madeira Story Center

Interaktívne múzeum, ktoré Vás prevedie celou históriou Madeiry, od jej vulkanického vzniku, cez obdobie zámorských objavov, až po návštevu Winstona Churchilla.

Múzeum Henrique e Francisco Franco

Maľby, kresby a sochy bratov Henriqua a Francisca Francovcov – významných madeirských umelcov z prelomu 19. a 20. storočia.

Múzeum vína (Museu do vinho)

V múzeu v paláci z 19. storočia sa dozviete viac o procese výroby madeirského vína.

Múzeum madeirského vína (Museu do vinho madeira)

Múzeum sa nachádza v barokových budovách, kde sa víno zvyklo vyrábať, skladovať i predávať. Zahŕňa aj najstaršie vínne pivničky na ostrove. Okrem prehliadky rozličných dokumentov, lisov a iných nástrojov na výrobu vína, si tu môžete dopriať aj ochutnávku.

JEDLO A PITIE

Jedlo:

Čo iné jesť na ostrove uprostred Atlantiku ak nie ryby? Či zvolíte steak z tuniaka, mečiara alebo tradičnú rybu – espada (uhliarka čierna), určite neoľutujete. Espadu vám zvyčajne naservírujú so sladučkými banánmi, ktoré rastú po celom ostrove.

Ak nemáte chuť na rybu, môžete skúsiť niektoré z hovädzích steakov, špecialitou je aj hovädzí jazyk. Tradičný madeirský spôsob je podávať ich v omáčke z madeirského vína.

Pitie:

Ako sme spomínali už vyššie, Madeira sa pýši hlavne svojím tradičným vínom. Víno „madeira“ je podobne ako portské silnejšie ako bežné vína, pretože pridávaním pálenky sa kedysi zabezpečovalo, aby víno vydržalo aj dlhé cesty loďou. Špecifickú chuť dodáva madeire aj zahrievanie na pomerne vysokú teplotu, pri ktorej by sa takmer každé iné víno už pokazilo. V minulosti sa víno zahrievalo náhodou, keď prechádzalo na lodiach tropickými oblasťami, dnes už samozrejme tento proces prebieha v špecializovaných priestoroch. Práve toto zaobchádzanie je zárukou, že madeira sa Vám nepokazí aj keď necháte fľašu otvorenú niekoľko mesiacov (čo sa ale málokomu podarí).

Okrem vína má Madeira aj mnoho iných špecialít – napríklad nápoj zvaný poncha – likér z medu a pálenky z cukrovej trstiny, často aj s cukrom a citrónom – no neznie to ako ideálny liek na bolesti hrdla? Medzi ostané patria rôzne likéry z gaštanov či exotického ovocia ako marakuja.

autor: Silvia Slaničková

Späť na zoznam Chcem podporiť lusofónne aktivity na Slovensku Podporiť