José Rodrigues Miguéis (1901 – 1980) patrí k najvýznamnejším portugalským spisovateľom 20. storočia. V roku 1935 emigroval do New Yorku, kde vo veku 79 rokov zomrel. Napriek tomu, že väčšinu svojho života prežil mimo Portugalska, so svojou vlasťou ostal pevne spätý. V spomienkach na rodnú krajinu a predovšetkým na Lisabon našiel vďačnú tému pre tvorbu. Z lásky k rodnému mestu sa vyznal v autobiograficky ladenom románe Škola raja (A Escola do Paraíso, 1960), ktorý býva považovaný za jeden z najkrajších románov o Lisabone prvej polovice 20. storočia. Ďalším dielom venovaným spomienkam na svoje rodisko je novela Smútok za donou Gencianou (Saudades para dona Genciana), ktorá našla mimoriadny ohlas u literárnej kritiky aj čitateľov. Pochádza zo zbierky poviedok Léah e Outras Histórias (Léah a iné príbehy, 1958), za ktorú J. R. Miguéis dostal v roku 1959 prestížne literárne ocenenie Prémio Camilo Castelo Branco. Za autorovo vrcholné dielo sa považuje spoločenský román Zázrak podľa Salome (O Milagre Segundo Salomé, 1975), ktorá je kritickým zobrazením portugalskej spoločnosti z obdobia prvej republiky.
viac o Miguéisovi v angličtine a v portugalčine
Obra literária/literárna tvorba:
Páscoa Feliz, novela, 1932
Onde a Noite se Acaba, zbierka poviedok, 1946
Léah e Outras Histórias, zbierka poviedok, 1958
Uma Aventura Inquietante, román, 1959
Um Homem Sorri à Morte, autobiografická próza, 1959
A Escola do Paraíso, román, 1960
O Passageiro do Expresso, dráma, 1960
Gente da Terceira Classe, zbierka poviedok a noviel, 1962
É Proíbido Apontar – Reflexões de Um Burguês I., 1964
Nikalai! Nikalai!, román, 1971
O Espelho Poliédrico, kroniky, 1973
Comércio com o Inimigo, zbierka poviedok, 1973
As Harmonias do “Canelão” – Reflexões de Um Burguês II., 1974
O Milagre Segundo Salomé, román, 1975
O Pão Não Cai do Céu, román, 1981 (vyšiel posmrtne)
Paç(ss)os Confusos, zbierka poviedok, 1982 (vyšla posmrtne)