Fátima je malá dedina v diecéze Leiria, 190 km severne od Lisabonu. Jej vznik je zahalený tajomstvom a zmieňuje sa o ňom len stará povesť. V roku 1158 bola väčšia časť Portugalska pod jarmom Moslimov. Istú arabskú spoločnosť pri odchode z kaštieľa Alcácer napadla skupina portugalských rytierov. Arabi boli v bitke porazení, dámy zajaté a odvedené do mesta Santarém, sídla portugalského monarchu Dona Alfonsa Henriquesa. Jeden verný rytier si vyžiadal za odmenu ruku dcéry maurského guvernéra pod podmienkou, že prestúpi na kresťanskú vieru. Fátima súhlasila a prijala meno Ourena. Mesto, ktoré dostali od kráľa ako dar dostalo rovnaké meno. Dnes sa nazýva Ourém. Ourena zomrela v rozkvete mladosti. O niekoľko rokov prikázal opát kláštora preniesť jej pozostatky do dedinky, kde dal na počesť Madony postaviť malú kaplnku. Od tých čias sa dedinka nazýva Fátima. Toľko hovorí povesť.
Čím však zaujala Fátima v minulosti a čím priťahuje pozornosť v dnešných časoch? V období vojny, ťažkostí a proticirkevných kampaní sa svojim chudobným zjavila Panna Mária, 2,5 km od tohto portugalského mesta. Posolstvá zverila trom pastierikom Lucii, Františkovi a Hyacinte z Aljustrelu. K prvému zjaveniu došlo 13. mája 1917, keď deti pásli dobytok v Cova da Iria, kde ich rodičia vlastnili pastviny. Cova da Iria vytvára prirodzený amfiteáter s priemerom približne 500 m. Podľa svedectiev detí stála Panna Mária nad dubom zaliata slnečnou žiarou. Predpovedala koniec vojny a pomoc všetkým, ktorí sa k nej obrátia v modlitbách. Zjavenia sa diali od mája do októbra, vždy trinásteho, v tú istú hodinu. V auguste sa pastierikom zvestovateľka pokoja a lásky zjavila vo Valinhos, pretože deti boli väznené na hrade vo Vila Nova de Ourém. Keď cirkevné autority uznali roku 1930 zázračnú podstatu zjavení, vzniklo vo Fatime jedno z najslávnejších pútnických miest celého kresťanského sveta. Z troch svedkov Máriiných zjavení sa najstaršia Lucia vstúpila medzi karmelitánky, František zomrel v roku 1919 a Hyacinta v roku 1920, obidvaja sa stali obeťami epidémie chrípky. V roku 2000 boli vyhlásení za blahoslavených. Lucia zomrela ako 97 ročná v roku 2005.
Na počesť Panny Márie bola na tomto mieste postavená veľká neobaroková bazilika. Stavba sa začala v roku 1928 podľa projektu holandského architekta G. Van Krieckena a práce na tomto najväčšom chráme Portugalska trvali 25 rokov. Veža meria 65 m a námestie je dvakrát väčšie ako námestie baziliky sv. Petra v Ríme. Na hlavnom oltári je možné vidieť vitráže s výjavmi zjavení a obraz s posolstvami, ktoré odovzdala Mária pastierom pri zjavení. Za zmienku stojí aj monumentálny organ z roku 1952, ktorý má 12 tisíc píšťal. V októbri 1953 sa uskutočnilo posvätenie tejto baziliky s pätnástimi oltármi. Môžeme v nej nájsť aj sochy portugalských svätcov, z ktorých je v Portugalsku najviac uctievaný sv. Anton. Nachádzajú sa tu aj hrobky Hyacinty a Františka. Na mieste prvého zjavenia postavili kaplnku Zjavení (Capela das Aparições) so sochou Panny Márie. Pápež Ján Pavol II. vložil do koruny sochy náboj z pištole, ktorý mu z tela vybrali lekári po atentáte v roku 1981. Zaujímavosťou je, že atentát bol spáchaný presne 13. mája, na sviatok Panny Márie Fátimskej. Túto kaplnku postavili ako prvé miesto modlitby a tvorí srdce celej svätyne. Nielen to, ale aj iné veci súvisiace zo zjaveniami vzbudili u laickej a odbornej verejnosti údiv a prekvapenie. Keď dal leirijský biskup vykopať na mieste zjavení veľkú cisternu na dažďovú vodu, hneď pod prvou vrstvou narazili na prameň čistej vody, aj keď sa na okolí nevyskytovalo žriedlo a pôda bola vápencová a pórovitá. Ľudia boli presvedčení, že prameň je darom Madony.
Vo Fátime sa nachádza aj Pastoračné centrum Pápeža Pavla VI, slúžiace ako kongresové centrum a centrum mariánskych štúdií. V roku 1929 bola otvorená nemocnica a neskôr aj Exercičný dom. Turisti majú možnosť navštíviť príbytky troch pastierov v Aljustrel, kde môžu vidieť rôzne predmety z domácnosti, osobné predmety detí a nábytok.
V spomínanom meste Ourém ležiacom 10 km severovýchodne od Fátimy môžu turisti obdivovať stredoveký hrad z pätnásteho storočia. Dal ho postaviť Afonso, vnuk Nuna Álvaresa Pereiru, ktorý viedol statočných Portugalcov vo víťaznej bitke proti Kastílskemu kráľovstvu pri Aljubarrote v roku 1385.