Mafra je malé mestečko asi 50 km severozápadne od Lisabonu. Samotné mesto nie je veľmi zaujímavé, ale každoročne ho navštevujú tisíce turistov, aby si prezreli kráľovský palác a kláštor. Palác a kláštor v Mafre nedominuje len hlavnému námestiu, tak ako kláštor v Alcobaçe, ale dominuje celému mestu. Je to jeden z najväčších palácov v Európe, počas Pyrenejskej vojny (1808-1814) v ňom bolo ubytovaných sedem britských regimentov, pričom je pravdepodobné, že v paláci bolo ešte voľné miesto.
Všetko za začalo v roku 1711 sľubom kráľa Joãa V. Kráľova manželka Anna Maria Rakúska ani po trojročnom manželstve neporodila následníka trónu. Mladý kráľ po porade s cirkvou sľúbil, že ak sa mu narodí dedič, dá postaviť kláštor. Ešte v tom istom roku Anna Maria porodila dcéru a v roku 1714 syna, budúceho kráľa Josého. Kráľ sa rozhodol splniť sľub a tak sa v roku 1717 začala stavba kláštora pod vedením nemeckého architekta Friedricha Ludwiga.
Stavba je kombináciou baziliky, kláštora a paláca postavenou v barokovom a klasicistickom slohu. Podľa pôvodných plánov mal kláštor ubytovať trinásť mníchov, ale do kráľovskej pokladnice v tom čase prúdilo bohatstvo z Brazílie, takže peniaze neboli problémom a plán sa nakoniec rozšíril na 280 mníchov a 140 novicov.
Na stavbe spočiatku pracovalo 20000 remeselníkov (vrátane talianskych tesárov a murárov) a v posledných dvoch rokoch ich počet stúpol až na 50000. Na udržanie poriadku bola vytvorená jednotka o sile 7000 mužov. Na zásoby vody bolo vyhradených 400 sudov a 200 kadí. Na transport materiálu sa použilo 2500 vozov ťahaných volmi, 3110 záprahov, 7000 ručných vozíkov a 1800 vozov ťahaných koňmi. Z Talianska prišlo 3000 kusov orechového dreva na chór sakristie. Z Brazílie priviezli dosky z anjelského dreva (angelim) na dvere a okná. Z kameňolomov v Pero Pinheiro, asi 10 km od Mafry, priviezli mramorové bloky, hrubé stĺpy, dverné preklady a okenné rímsy. Prítomnosť toľkých vynikajúcich umelcov podnietila Joãa V., aby v paláci založil sochársku školu (1753-1770), ktorá vychovala významných portugalských sochárov. Dve veže baziliky nesú 114 zvonov, čo je najväčšia zbierka zvonov na svete. Keď sa flámski zvonári pýtali Doma Joãa, či to myslí s objednávkou vážne, kráľ ju ešte zdvojnásobil a zaplatil im vopred. V každej veži je 57 zvonov, z ktorých 48 tvorí zvonkohru. Veľké zvony vážia každý 11750 kg a majú priemer 2,4 metra a výšku 2,73 metra. Organ baziliky má 1578 píšťal.V kláštore sa nachádza 880 miestností, ktoré majú spolu s chodbami 4500 dverí a okien. Knižnica kláštora je 88 m dlhá a 9,5 m široká a nachádza sa v nej 36000 zväzkov, medzi ktorými sú také klenoty ako trojjazyčná Biblia z roku 1514 alebo prvé vydanie Lusovcov od Luísa de Camõesa z roku 1572. Kráľove miestnosti sa nachádzajú na jednej strane paláca, kráľovnej na druhej a sú spojené chodbou, ktorá je dlhá 232 m.
Palác bol dokončený v roku 1730 a pri tejto príležitosti sa uskutočnila oslava, ktorá trvala 8 dní. Palác využívala kráľovská rodina najmä pri poľovačkách v okolitých lesoch. V roku 1807, keď sa Francúzi pripravovali na inváziu do Portugalska, kráľovská rodina utiekla do Brazílie a väčšinu nábytku z paláca vzala so sebou. Kláštor bol opustený v roku 1834, keď boli v Portugalsku rozpustené náboženské rády. Kráľovské komnaty naposledy využil kráľ Manuel II. v roku 1910 pri svojom úteku do Anglicka. Noc pred nalodením na jachtu v Ericeire v paláci prespal.
Pri 90 minútovej prehliadke uvidíte kláštornú lekáreň, obývacie izby a pracovne kráľov, spálne kráľa a kráľovnej, mníšske cely, zaujímavé hracie automaty z 18. storočia, ale skutočným skvostom je baroková knižnica, ktorá sa nepochybne vyrovná tej v Coimbre a patrí k najkrajším na svete. Celá prehliadka nie je príliš zaujímavá, ale už len kvôli knižnici sa ju oplatí absolvovať. Škoda len, že sa po knižnici nemôžete voľne poprechádzať a musíte si ju prezrieť spoza červených povrazov.
Tapada de Mafra je 819 hektárový park a lovecký revír, ktorý vznikol v roku 1747 a je ešte stále čiastočne uzavretý 21 km dlhým múrom. V sobotu a v nedeľu o 10.15 a 15.00 sa môžete zúčastniť 90 minútovej prehliadky v minibuse alebo elektrickom vláčiku, pri ktorej môžete vidieť jeleňov, diviakov, vlkov. V parku je tiež niekoľko peších chodníkov (percurso pedestres). Park otvára svoje brány o 10.00 a 14.00 a môžete v ňom zostať do 17.00. Vstup do parku je asi 6 km na sever od Mafry, na ceste do Gradilu (hľadajte na bráne nápis Património do Estado). Za vstup sa platí.
Portugalský spisovateľ José Saramago napísal román Povesť o kláštore, v ktorom stavba kláštora v Mafre tvorí kulisu príbehu. Odporúčame ju všetkým milovníkom dobrej literatúry.
Kláštor je otvorený denne od 10:00 do 17:30 okrem utorka a štátnych sviatkov, v nedeľu doobeda je vstup zdarma. Ak ste tu v nedeľu, počkajte do 16:00, aby ste si vypočuli Concertos de Carrilhão, koncert zvonkohry baziliky. Predtým, o 15:15 si môžete pozrieť zvonkohru so sprievodcom. Spríjemniť čakanie si môžete návštevou kráľovskej záhrady Jardim do Cerco na severnej strane paláca.