Hudobným vývozným artiklom Guiney-Bissau je jednoznačne gumbe. Gumbe je názov pre miestnu folklórnu hudbu, ktorá spája prvky viacerých etnických skupín. Vyznačuje sa svižnosťou a je ideálna na tancovanie. Hlavným hudobným nástrojom je kalabaš vyrobený z rovnomennej rastliny pripomínajúcej dyňu. Keď je čerstvá, využíva sa ako zelenina, keď vyschne, sú z nej fľaše, fajky a hudobné nástroje. Keďže gumbe je hudba ľudí pre ľudí, texty piesní sú väčšinou v kreolčine a reflektujú aktuálne témy, hlavne AIDS. Vďaka tomu sa umelci nevyhnú potýčkam s vládou, ktorú často vo svojich piesňach kritizujú. Niektorých, ako Zé Manel a Zé Carlos, diktátorský režim zakázal.
Jednou z prvých gumbe skupín bola Super Mama Djombo, ktorá vznikla v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Vďaka podpore bývalého prezidenta Luísa Cambrala dostala priestor hrávať na jeho mítingoch a iných akciách, dostala sa do rádií, na zahraničné hudobné festivaly a svoj prvý album nahrala v Lisabone. Bohužiaľ, nasledujúci prezident Nino Vieira nebol ich fanúšik a tak skupina pomaly upadla do zabudnutia.
Najznámejším hudobníkom a básnikom je jednoznačne José Carlos Schwarz (1949 – 1977). Poéziu písal v portugalčine a francúzštine, pre texty piesní si ale zvolil kreolčinu. José Carlos zomrel ako 27 ročný počas leteckého nešťastia. Fanúšikovia vymýšľali rôzne konšpiračné teórie, podľa ktorých mala v jeho smrti prsty vláda.
Okrem gumbe patria k populárnym žánrom aj tina a tinge. Na rozdiel od iných lusofónnych krajín, portugalské fado nemá v krajine žiadnu tradíciu.