Či už sú to kostoly z koloniálnej éry alebo zbombardované budovy, Bissau si počas svojej histórie prešlo už asi všetkým a jednotlivé obdobia sú dodnes viditeľné v uliciach hlavného mesta. Ústrednou atrakciou je karneval, ktorý sa koná vo februári alebo marci – v týždni popolcovej stredy. Kedysi sa karneval konal na počesť boha Baco, v súčasnosti je ale najdôležitejšou a najväčšou prehliadkou etnických a kultúrnych prvkov guinejsko-bissauského ľudu. Súčasťou pochodu je aj súťaž o najlepšie vystúpenie a o najkrajšie masky.
Hlavnou promenádou je Avenida Amílcar Cabral, ktorá sa začína na Námestí národných hrdinov a vedie až do prístavu. Väčšina pamiatok sa nachádza práve tu, v časti mesta nazývanej Bissau Velho (Staré Bissau). Nečakajte však ulice plné zachovalých koloniálnych domov. Väčšina totiž doplatila na ozbrojené konflikty a táto oblasť skôr pripomína mesto duchov. S troškou fantázie si však viete predstaviť, ako Bissau vyzeralo za portugalskej éry.
Medzi historickými pamiatkami vyniká pevnosť Fortaleza de São José da Amura, ktorá sa začala stavať v roku 1696. Pôvodne ju mala sponzorovať Spoločnosť pre Cacheu a Kapverdy, keď jej však v 1701 portugalská vláda zastavila financovanie, nedostavaná pevnosť začala chátrať. Práce sa znovu rozbehli v roku 1754, hoci podľa zmenených architektonických plánov. Odvtedy stavba prešla viacerými zásadnými rekonštrukciami, no jej štvoruholníkový pôdorys sa nezmenil. Dnes je čiastočne prístupná pre verejnosť a nachádza sa v nej mauzóleum Amílcara Cabrala.
Ďalšou zastávkou je bývalý prezidentský palác, ktorý sa stal terčom bombardovanie a prestreliek počas občianskej vojny. Neoklasická fasáda sa síce zachovala, nikto však nevie, či sa palác niekedy dočká rekonštrukcie alebo má slúžiť ako spomienka na minulosť.
Na nábreží sa nachádza Memorial Pidjiguiti, pamätník venovaný rybárom a robotníkom v dokoch. Tí v roku 1959 vyhlásili štrajk, no polícia voči nemu brutálne zasiahla. Celá akcia sa skončila smrťou niekoľkých účastníkov a na ich pamiatku zdobí monument veľká čierna päsť.