Manuel Antônio Álvares de Azevedo (1831-1852), najznámejší básnik smeru Mal do Século v Brazílii, poviedkár a dramatik, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov druhej generácie brazílskeho romantizmu. Veľa čítal a už v 10 rokoch rozprával po francúzsky, po anglicky a po latinsky. Žil rušným životom a je známy ako “brazílsky Byron”.
Medzi obľúbených autorov Álvaresa de Azeveda patrili Homér, Dante, Shakespeare, Byron, Musset, Heine. V jeho tvorbe ho najviac ovplyvnili Byron, Henrich Heine, José de Espronceda, Alfred de Musset a portugalský básnik Almeida Garret. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom iných romantických básnikov do portugalčiny, napr. Byrona.
Študoval právo na Právnickej fakulte v São Paulo, kde napísal väčšinu svojho diela, avšak len niekoľko mesiacov po ukončení štvrtého ročníka zomrel vo veku 21 rokov na tuberkulózu. Až o dva roky neskôr bola publikovaná jeho romantická tvorba rozdelená na Ariel (dobro) a Caliban (zlo).
Jeho básne vyšli posmrtne v zbierke Lira dos Vinte Anos (1853, Lýra dvadsaťročného), ktorá zožala veľký úspech. Okrem toho mu vyšla zbierka poviedok A Noite na Taverna (1855, Noc v krčme) a dráma Macário (1855). Až v roku 1942 vyšlo jeho kompletné dielo.
Literárna tvorba:
Poézia
Lira dos Vinte Anos 1853
Poesias Diversas a Poemas do Frade (spolu s Lira dos Vinte Anos) 1873
Poviedky
A noite na Taverna 1855
O livro de Fra-Godinho 1942
Divadlo
Macário 1855
Conde Lopo 1866