Antônio Gonçalves Dias (1823-1864), prvý veľký brazílsky romantický básnik, novinár a profesor, úradník ministerstva zahraničných vecí, etnograf, historik, lingvista. Nemanželský syn portugalského obchodníka a brazílskej miešanky, vyštudoval právo v Coimbre. Po príchode do Brazílie ho kráľ vymenoval do viacerých verejných funkcií, čo mu umožnilo viesť komfortnejší život a cestovať po severe Brazílie. Keď neskôr ochorel, odcestoval sa liečiť do Európy. Keď mu však vláda prestala liečbu dotovať, rozhodol sa pre návrat do Brazílie. Na spiatočnej ceste však loď stroskotala a hoci sa všetci ostatní cestujúci zachránili, on, pretože bol chorý a ťažko opúšťal lôžko, zomrel pri tomto nešťastí.
Počas štúdií v Portugalsku sa zoznámil s tvorbou francúzskych, nemeckých a miestnych romantikov a ich podnety prispôsobil brazílskej realite v témach a jazyku. Jeho lyrická, epická aj dramatická poézia vyniká formálnou umiernenosťou a rozmanitosťou námetov (milostná, indianistická, nostalgická…). Hrdý na to, že v jeho tele prúdi krv belošská, černošská aj indiánska, píše básne, v ktorých idealizuje Indiána a brazílsku prírodu. Práve táto časť jeho tvorby patrí k najlepším dielam brazílskeho romantizmu. K najznámejším dielam jeho tvorby patria zbierky básní Primeiros Cantos (1846, Prvé spevy), Segundos Cantos (1848, Druhé spevy), Últimos Cantos (1851, Posledné spevy), Cantos (1857, Spevy), indianistický epos Os Timbiras (1857, Timbirovia), a drámy Patkull (1843) a Beatriz Cenci (1843).
Literárna tvorba:
Poézia
Canção do Exílio 1844
Primerios Cantos 1846
Segundos Cantos 1848
Sextilhas do Frei Antão 1848
Últimos Cantos 1851
I-Juca-Pirama 1851
Leito de Folhas Verdes 1851
Os Timbiras (nedokončené) 1858
Divadlo
Patkull 1844
Beatriz Cenci 1844
Leonor de Mendonça 1846
Iné
Brasil e Oceania 1852
Dicionário de Língua Tupi 1858
Domorodý jazyk Tupi
Tupi je domorodý jazyk, ktorý sa vo veľkom rozsahu používal v Brazílii od šestnásteho do osemnásteho storočia. Až v osemnástom storočí jeho používanie zakázal Markíz Pombal, čo znamenalo definitívne víťazstvo portugalčiny. Tupi pôvodne neexistoval v písomnej forme, začali ho zapisovať až jezuiti, ktorí napísali aj jeho gramatiku. Dôležité diela, ktoré sa zaoberajú gramatikou tupi sú A Arte de Gramática da Língua mais Usada na Costa do Brasil, ktoré napísal Padre José de Anchieta (1595), a A Arte da Língua Brasílica, ktoré napísal Luís Figueira (1621). Neskôr sa tupi podrobne venovali predovšetkým romantický spisovatelia José de Alencar a Antônio Gonçalves Dias.