Portugalský spisovateľ, zakladateľ Národného divadla v Lisabone, liberálny politik a minister zahraničných vecí Joao Baptista da Silva Leitao de Almeida Garrett (1799-1854), sa narodil 4. 2. 1799 v Porte. Prvé Garrettove literárne pokusy pochádzajú z obdobia štúdia práva na univerzite v Coimbre, kde bol dušou akademického kultúrneho života. Ako odporca absolutizmu bol po zrušení liberálnej ústavy roku 1823 donútený utiecť z vlasti. Do roku 1826 žil v Anglicku a vo Francúzsku. Tu napísal báseň Camões, považovanú za prvý prejav romantizmu v portugalskej literatúre. Po smrti kráľa Joaa VI. sa Garrett zapojil do politického života v Portugalsku, ale absolutistická kontrarevolúcia ho opäť vyhnala do exilu v Anglicku.
Po návrate naďalej bojoval na strane liberálov a podieľal sa na plánoch konsolidácie krajiny. Nasledovala diplomatická misia v Bruseli, ktorá bola jeho posledným pobytom v cudzine. Počas obdobia vlády ľavého krídla liberálov sa Garrett aktívne zúčastňoval kultúrnej osvety krajiny. Ujal sa plánu založenia a vybudovania národného divadla. Po víťazstve Cabralovej diktatúry prešiel do umiernenej opozície. Obdobie tzv. regenerácie prináša Garrettovi titul vikomta a kreslo ministra zahraničných vecí. Odsudzovaný za prijatie šľachtického titulu sa ako niekdajší kritik nových barónov uchyľuje do samoty a zomiera 9. 12. 1854 v Lisabone. Najvýznamnejšími dielami z jeho rozsiahlej tvorbu sú básne Camões, D. Branca, divadelná hra Frei Luís de Sousa a próza Viagens na Minha Terra.
Almeida Garret sa svojou tvorbou radil k romantizmu, čo dokazuje najmä jeho hra Frei Luís de Sousa a próza Viagens na Minha Terra. Tragické konce, psychologické konflikty, láska, úvahy o prírode, liberalizmus a individualizmus. Vo Frei Luís de Sousa čerpá námet z histórie, známej bitky pri Alcácer-Quibir, kam išiel bojovať D. Jõao de Portugal po boku D. Sebastiãa. João sa rovnako ako Sebastião z Afriky nevrátil a tak si jeho manželka, Madalena de Vilhena po šiestich rokoch zoberie za manžela D. Manuela de Sousa Coutinho. O 15 rokov nato sa v ich dome ukáže pocestný, ktorý je v skutočnosti starý známy D. Jõao. Dielo končí tým, že Madalena vstúpi do kláštora, jej manžel sa tiež vydá na náboženskú cestu a pocestný D. Jõao znova odíde, teraz už navždy. Vo Viagens na Minha Terra Garret zase opisuje prírodu na ceste z Lisabonu do Santarém a do rozprávania vkladá krátke rytierske či historické novely. Potom sa vyberie do portugalského vnútrozemia, kde sa venuje sebareflexii a svojim snom. Garret čerpal námety najmä z ľudovej tradície a používa hovorový jazyk, čím sa približuje k čitateľovi a ten má dokonca pocit, že svoje otázky smeruje naňho.
V slovenskom preklade zatiaľ nevyšlo žiadne jeho dielo. V českom preklade vyšlo O Arco de Sant´Ana, Podloubí v Anenské ulici, preložil Zdeněk Hampl, verše prebásnil K. Bednář, vydal Odeon v Prahe 1970.