Najznámejšia a najdlhšie pôsobiaca portugalská rocková skupina je bezpochyby Xutus & Pontapés. Ich biografia sa dokonca predáva vo forme knihy a DVD a kapela má na konte 13 štúdiových albumov. Ale poďme na to po poriadku. Všetko sa začalo v roku 1979 v garáži rodičov zakladateľa a gitaristu skupiny Zé Pedra, kde hudobník nechal skúšať kapelu Os Faíscas a stal sa jej manažérom. Táto funkcia mu zjavne ale nestačila a rozhodol sa dať dokopy vlastnú skupinu Delirium Tremens spolu so Zé Leonelom a Paulom Borgesom. Po príchode bubeníka Kalú si zmenili meno na Xutos & Pontapés, hoci medzi možnými názvami bol aj Beijinhos & Parabéns. Paulo Borges sa v skupine ale dlho neohrial a nahradil ho gitarista Tim. Už počas prvého roku existencie sa dostali na pódiá, hoci len na študentských festivaloch a len o tretej ráno. V 1981 zo skupiny odišiel jej hlavný hlas – Zé Leonel a nahradil ho na dva roky gitarista Francis. V tejto zostave však nahrali svoj prvý singel Sémen, ktorý sa stal absolútnym trhákom.
V nasledujúcom roku tak kapela vydala svoj prvý album 1978-1982. Ani dobré kritiky však nenaštartovali predajnosť, keďže sa práve končil svetový boom rocku a trh bol ním presýtený. Z kapely sa rozhodol odísť Francis a Tim, Zé Pedro a Kalú museli ťahať koncerty sami. Vystupovali takmer každú noc a vytvárali si čoraz širšiu základňu fanúšikov. Ku koncu roka 1983 vymenil João Cabeleira skupinu Vodka Laranja za Xutos & Pontapés a kapela bola takmer kompletná. Xutos & Pontapés vypredávali sály a koncerty, ale vydavateľstvá sa báli ísť do risku. A tak skupine musela vypomôcť nezávislá nadácia Fundação Atlântica. Xutos & Ponatpés sa rozrástli o saxofonistu Guia a v tejto zostave hrajú doteraz. V roku 1985 kapela plánovala vydať ďalší album, ale rokovania s EMI nikam neviedli. Rozhodli sa teda nezávisle vydať iba mini-album Cerco, ktorý sa okamžite stal kultovým albumom. Všetkým vydavateľstvám tak dokázali, aký veľký potenciál má Xutos & Pontapés a odvtedy už nikdy nemali problém nájsť si vydavateľa. Práve naopak, v roku 1986 podpísali zmluvu s Polygramom (dnes Universal). V roku 1987 vyšiel ich tretí album Circo de Feras s hitmi ako Contentores, N´América či Não Sou o Único a ešte v ten istý rok získal platinovú platňu za 50 tisíc predaných kópií.
V 1988 kapela vydala až dva albumy – jeden štúdiový 88 a jeden live Ao Vivo. Úspech ale nie je večný a pád si zažili aj Xutos & Pontapés. Album Gritos Mudos (1990) nahraný v Brazílii nedosiahol predchádzajúce úspechy a morálka v skupina začala upadať. Gui dal zbohom kapele a Tim sa začal angažovať v skupine Resistência. Pochmúrne myšlienky zaháňala kapela v nahrávacom štúdiu a zložila toľko pesničiek, že sa začalo uvažovať o vydaní dvojalbumu. V tomto ich ale zastavilo vydavateľstvo, a tak v 1992 vyšiel na skúšku album Dizer Não de Vez. Opäť úspech, vypredané koncerty, strieborná platňa a ďalší album Direito ao Deserto (1993) na ceste.
Svoje 15. výročie sa rozhodli v 1994 osláviť veľkolepo – najprv usporiadali v Coliseu do Porto koncert, kde vystúpili všetci súčasní aj bývalí členovia a v septembri si v Lisabone zase zahrali s Metropolitným orchestrom. V roku 1995 oslavovalo pre zmenu výročie rádio Antena 3. Pri tejto príležitosti odohrala skupina unplugged koncert (Ao Vivo na Antena 3), ktorý mal taký úspech, že vyšiel aj ako album a kapela zorganizovala akustické turné. Po 10 rokoch si vydavateľstvo EMI asi uvedomilo, že spravilo chybu, keď si Xutus & Pontapés neupísalo a rozhodlo sa túto situáciu napraviť – album Dados Viciados (1997) vyšiel už na jeho labeli. Polygram sa kapely ale nechce vzdať a v 1998 vydal ich prvé „best of“ CD Vida Malvada.
Aj 20. výročie oslávila skupina štýlovo. Najprv vydala album XX Anos XX Bandas, na ktorom 20 portugalských kapiel prespievalo známe hity Xutos & Pontapés, potom oslavy zavŕšila koncertom na festivale Sudoeste aj za sprievodu niektorých skupín z platne. Aj slávne skupiny majú nárok na oddych a Xutos & Pontapés si na prestávku vybrali rok 2000. Aby však fanúšikovia neboli smutní, vydali záznam zo živého vystúpenia 1º de Agosto. O rok nato už pracovali na novom albume XIII, ktorý pritiahol na ich koncerty viac ako 600 tisíc divákov! Ako dôkaz vyšiel live album Sei Onde Tu Estás. Pri ich 24. výročí sa im v roku 2003 dostalo neobvyklej pocty – robili predskokanov skupine Rolling Stones na ich koncerte v Coimbre.
Na 25. výročie si ich uctil dokonca aj portugalský prezident Jorge Sampaio a udelili im za zásluhy v oblasti hudby Rád Henricha Moreplavca (Ordem do Infante D. Henrique). V nasledujúcom roku spustila skupina projekt pre miestne začínajúce kapely – organizovala konkurzy, na základe ktorých si potom vyberala svojich predskokanov na koncerty v rôznych regiónoch. DVD Ai a P*** da Minha Vida (2006) rozpráva príbeh kapely a jej 25-ročnej existencie. V 2008 si skupina konečne splnia sen a vydala tak dlho očakávanú platňu Cerco.
Pri 30. výročí pripravila kapela chuťovku aj pre fanúšikov – všetky svoje doterajšie albumy – vrátane noviny Xutos & Pontapés – vydala na vinylových platniach v limitovanej edícii 500 kusov a v ankete European Music Awards vyhrala kategóriu Najlepšia portugalská rocková skupina. V roku 2012 vyšlo ďalšie vydanie albumu Cerco – tentoraz pod názvom O Cerco Continua.
Diskografia
1978-1982 (1982)
Cerco (1985)
Circo de Feras (1987)
88 (1988)
Gritos Mudos (1990)
Dizer Não De Vez (1992)
Direito ao Deserto (1993)
Dados Viciados (1997)
Tentação (1998)
XIII (2001)
Mundo ao Contrário (2004)
Xutos & Pontapés (2009)
O Cerco Continua (2012)
Aktuálni členovia
Zé Pedro – rytmická gitara (1978-súčasnosť)
Kalú – bicie a vokály (1978- súčasnosť)
Tim – basa a spev (1978- súčasnosť)
João Cabeleira – sólová gitara (1983- súčasnosť)
Gui – saxofón a vokály (1984-1990, 2004- súčasnosť)
Bývalí členovia
Zé Leonel – spev (1978-1981)
Francis – gitara (1981-1983)
Ricardo Delgado – klávesy (1981)