Gil Vicente

Hovorí sa, že portugalské divadlo sa zrodilo spolu s Gilom Vicentem (1465?-1537?). Napriek tomu, že je to len mýtus, ktorý vo svojom diele Miscelânia vytvoril Garcia de Resende a ďalej ho živil aj Gilov syn Luís, nemožno mu odoprieť vplyv na literatúru Pyrenejského polostrova. Musíme však dodať, že v Portugalsku vznikali divadelné hry aj pred rokom 1502, kedy Gil Vicente predviedol svoje hry Auto do vaqueiro a Auto da visitação na kráľovskom dvore.

Gil Vicente čerpal inšpiráciu v náboženskom prostredí a v jeho tvorbe sa vyskytujú záhady, zázraky a morálne ponaučenia. Keďže ľud bol väčšinou nevzdelaný, aj týmto spôsobom ho chcel autor naučiť morálke a dobrote. Nevyhol sa ani ľudovým tradíciám a svoje hry, najmä komédie, obohatil fraškami, satirou a iróniou. Tvorba pre kráľovský dvor bola, samozrejme, vznešenejšia, no tiež mala zabávať. Autor v nej využíval hru bez slov v podobe mímov a pantomímy a vložky, tzv. intermezzo.

Gil Vicente najčastejšie písal hry (autos) na niekoľko hlavných tém:

Pastorálne hry – hlavnými postavami boli pastieri, napr. pastier kráv v hre Auto da visitação, kde vedie monológ (Monólogo do Vaqueiro), ktorý bol v roku 1502 prvým portugalským dramatickým textom.

Alegorické hry o morálke – autor vytvoril cyklus 4 hier: Auto da Barca do Inferno (1517), Auto da Barga do Purgatório (1518), Auto da barca da Glória (1519) a Auto da Alma (1518), v ktorých sa démon pokúša zviesť dušu, proti čomu bojujú anjeli. Dej sa odohráva po smrti, kedy duša stojí pred rozhodnutím, na ktorú loď nastúpiť – tú do pekla alebo tú do raja. Poučením nakoniec je, že vnútro (zobrazené v osobe obuvníka a mnícha) je dôležitejšie ako zovňajšok (reprezentovaný zlatníkom).

Frašky – v hre Auto da Índia (1509) autor kritizuje úpadok dobrých zvykov, ktorý sprevádza zámorské objavy a zakladanie nových kolónií. Emigrácia mužov má najmä sociálne následky. Tie sú zjavné aj v diele Farsa de Inês Pereira (1523), kde si hlavná ženská postava hľadá bohatého ženícha. Nakoniec sa vydá za šľachtica, ale jej život sa zmení na peklo. Vtedy si uvedomí, že je lepšie žiť s chudobným, ale láskavým človekom: Mais quero asno que me leve do que cavalo que me derrube.

Hlavným znakom hier Gila Vicenteho sú postavy, ktoré reprezentujú spoločnosť. Viditeľné je to aj navonok prostredníctvom ich jazyka a spôsobu vyjadrovania. Autor sa zameriava najmä na určité povolania a zosmiešňuje ich. Preto v jeho dielach nájdeme nezodpovedných duchovných s láskou pre mladé dievčatá, skorumpovaných sudcov, nekompetentných úradníkov či povoľnejšie ženy. Napriek všadeprítomnej satire majú hry aj morálny podtón, pričom autor cez konanie postáv upozorňuje na mravné aj necudné správanie.

Luís Vicente, syn Gila Vicenteho, vydal po jeho smrti v roku 1562 súborné dielo autorových hier pod názvom Compilaçam de todalas dobras de Gil Vicente. Iba 15 hier bolo napísaných v portugalčine, zvyšných 12 bolo v kastílčine a 19 bolo bilingválnych.

V českom preklade vyšlo dielo Hra o pekelné lodi (Auto da Barca do Inferno) a Fraška o Inês Pereira (Farsa de Inês Pereira).

ukážka z českého prekladu Hry o pekelné lodi:

Vejde Honza Blázen a praví Pekelnému kapitánu:

Blázen přistoupí k Andělově lodi a praví: