Fernando Namora

Fernando Namora (1918-1989) bol spolu s Alvesom Redolom a Manuelom da Fonsecom hlavným predstaviteľom portugalského neo-realizmu. Tento literárny smer ovplyvnený modernizmom a marxizmom vznikol v polovici minulého storočia a združoval politicky aktívnych spisovateľov, čitateľov Marxa, Gorkijho a iných. Spisovatelia využívajú vo svojich dielach realistické prvky a dávajú do pozornosti aktuálne problémy ako Salazarova dikatúra, ťažký život chudobnej triedy či sociálna nerovnosť. Silný vplyv mala na autorov literatúra a situácia v Sovietskom zväze, kde vznikali tajné odbory a manifestácie. Na rozdiel od predchádzajúcich smerov neo-realisti nevyužívali autobiografické prvky ani nevyznávali motto Arte pela arte. Naopak, ich literatúra mala silný sociálny nádych. Niektorí autori však počas života tento smer opustili, často aj preto, že ich diela boli zakázané a cenzurované. Niektorých (Vergílio Ferreira) zase zlákal existencializmu, ktorý bol predsa len kreatívnejší. Fernando Namora sa tiež časom rozhodol nasledovať individuálnejšiu cestu a jeho texty boli čoraz viac žartovné, s nádychom naturalizmu a existencializmu.

Aj Fernando Namora sa na začiatku svojej kariéry pohrával s myšlienkami literárnej skupiny Presença, ktorej vplyv cítiť v jeho básnickej prvotine Relevos (1937). Silnou stránku Namorovej tvorby bola psychologická analýza postáv, obrovský cit pre umenie a literárny jazyk. Jeho dielo môžeme rozdeliť do viacerých cyklov – predsa len, Namora tvoril počas dlhých 50 rokov, ktoré mali vplyv aj na jeho písanie. S písaním začal počas štúdia medicíny v Coimbre, kedy vznikla zbierka básní Terra a román Fogo na Noite Escura (1943). Po vysokej škole sa vrátil do svojej rodnej zeme, kde pracoval ako doktor a neskôr pobudol aj v regiónoch Beira Baixa a Alentejo. V tomto období vznikli diela s vidieckou tematikou, napr. O Trigo e o Joio (1954), ktoré bolo preložené do češtiny pod názvom Pšenice a koukol (1958). V roku 1951 sa Namora presťahoval do Lisabonu, kde pôsobil v Portugalskom inštitúte onkológie. Z mestského prostredia pochádzajú romány ako O Homem Disfarçado (1957) a Domingo à Tarde (1961). Autor opisuje pocity samoty a každodenné starosti postáv. Oba romány boli preložené do slovenčiny ako Muž s maskou (1982) a V Nedeľu podvečer (1970). V nedeľu podvečer rozpráva príbeh lekára, ktorý súcit k pacientom maskuje cynizmom. Bohužiaľ, tento cynizmus prenáša aj do medziľudských vzťahov a tak zažíva dlhé chvíle samoty. V 70. a 80. rokoch cestoval Namora na rôzne stretnutia po Európe a z týchto ciest spísal tzv. cadernos de um escritor (zápisky spisovateľa), v ktorých autor vedie živý dialóg s čitateľom a opisuje im cudzie kultúry, zeme a ľudí. Ku koncu aktívnej tvorby sa venoval súčasnej beletrii a intímnej literatúre.

Namoru v roku 1981 nominovala Lisabonská akadémia vied na Nobelovu cenu. Ako prvá Namorova knihu bola sfilmovaná Retalhos da Vida de um Médico (1949), v ktorej autor rozpráva historky zo života viacerých lekárov z vnútrozemia. Film (1962) sa premietal aj na Filmovom festivale v Berlíne a bol nominovaný na Zlatého medveďa. Filmovej adaptácie sa dočkal aj O Trigo e o Joio (1965) a Domingo à Tarde (1965). V roku 1988 udelil vtedajší prezident Mário Soares Fernandovi Namorovi najvyššie štátne ocenenie Rád Henricha Moreplavca.

Marketing

Aqui a meu lado o bom cidadão
escolheu Sagres
que é tudo tudo cerveja
a pausa que refresca
a longa pausa de um longo cigarro King Size.
atenção ao marketing.
Eu não gosto de cerveja
mas tenho de gostar que os outros gostem de cerveja
sobretudo da Sagres
para não contrariar os fabricantes de cerveja.
atenção ao marketing.
ninguém contraria os fabricantes da Opel e da Super
[Silver
nem os fabricantes de alcatifas para panaceias
nem as panaceias nem os códigos e os édredons macios
nem as mensagens de natal dos estadistas
nem os negociantes de armas da Suiça
nem o homem da capa negra que virou costas ao
[Palmolive.

(ukážka zo zbierky Marketing)