António Vieira (1608-1697) zasvätil väčšinu svojho života duchovnej ceste a jeho kázne boli vrcholom portugalského baroku. Časť detstva a mladosti prežil v Brazílii, kam v roku 1914 odišiel za svojim otcom, inkvizičným pisárom v Bahii. Študoval na jezuitskej škole a neskôr sa ako novic rozhodol vstúpiť do ich rádu – Spoločnosti Ježišovej. Keď Salvador obsadili v roku 1624 Holanďania, utiahol sa do vnútrozemia, kde pôsobil ako misionár. O rok nato zložil sľub celibátu, chudoby a poslušnosti a vstúpil do rádu. Rozhodol sa študovať teológiu, nakoniec získal titul v umení a začal vyučovať rétoriku. Už počas tohto obdobia bol známym kazateľom a jeho kázne sa stali veľmi populárnymi.
Počas druhej holandskej invázie v roku 1630 sa Vieira vyjadril, že Brazília by mala severovýchodný región odovzdať, keďže náklady na jeho rozvoj a údržbu vysoko prevyšujú návratnosť investícií. Okrem toho, vojenská sila Brazílie sa s tou holandskou nemohla porovnávať. Za tieto názory, ako aj rozbroje medzi jezuitami a dominikánmi, ktorí sa podieľali na inkvizícii, uvrhli Vieiru do nemilosti. A tak sa kňaz vrátil späť do Portugalska, kde si začal budovať diplomatickú kariéru. V 1640 sa rozpadla únia so Španielskom a Portugalsko začalo proces obnovy nezávislosti. Vieira sa skamarátil s vtedajším kráľom Joãom IV, ktorý ho vymenoval za kráľovského veľvyslanca a kazateľa. Ako diplomat sa vrátil k problematike brazílskeho severovýchodu a vyjednával s Holandskom o jeho vrátení bývalej portugalskej kolónii. Jeho úlohou bolo urovnať sťahy medzi Portugalskom a Holandskom, s tým, že by si Holanďania nechali provinciu Pernambuco za podmienky, že ju osídlia.
Napriek tomu, že jeho kázne boli naďalej veľmi obľúbené, ľuďom sa nepáčila Vieirova obhajoba židov, tzv. nových kresťanov, ktorí boli roztrúsení po Európe. Vieira ich chcel zjednotiť a ochrániť pred inkvizíciou. Za odmenu by židia zase investovali do podnikateľského sektora v portugalskom impériu. Pre zmarené úsilia sa však Vieira rozhodol vrátiť k svojej misionárskej práci v Brazílii, kde pre zmenu obhajoval práva miestnych domorodcov. V tomto čase vyšli prvé dva zväzky Vieirových kázní, ale autor ich označil za mizerné a klamlivé a odmietol ich uznať za legitímne.
V roku 1654 sa vybral za portugalským kráľom bojovať za práva zotročených domorodcov, no pri Azorských ostrovoch sa jeho loď dostala do búrky. Plavidlo sa prevrátilo na pravobok a od potopenia posádku zachránili len modlitby. Po týždni Vieira úspešne dorazil do Lisabonu, ale u nového kráľa Afonsa VI nenašiel pochopenie a ani podporu, a tak sa vrátil späť do Brazílie. Odtiaľ však na nátlak otrokárov musel v roku 1661 odísť a vrátil sa skúsiť šťastie do hlavného mesta Portugalska. Tu ho inkvizícia pre jeho diela Quinto Império, História do Futuro a Chave dos Profetas obvinila z kacírstva a Vieira strávil dva roky vo väzení v Coimbre. V 1669 mu bola udelená milosť a Vieira odišiel do Ríma, kde svojimi kázňami a prejavmi oslnil pápežskú kúriu. V 1681 sa naposledy vrátil do Brazílie a venoval sa už iba výlučne literatúre. Rozhodol sa dokončiť finálnu verziu 12 zväzkov svojich kázní a ďalších 5 zväzkov listov. Prvé vydanie bolo oficiálne publikované v Lisabone v roku 1686.
Medzi jeho najznámejšie kázne patria Sermão da Quinta Dominga da Quaresma, Sermão da Sexagésima, Sermão pelo Bom Sucesso das Armas de Portugal contra as de Holanda, Sermão do Bom Ladrão a Sermão de Santo António aos Peixes. Viaceré kázne vydali ešte počas Vieirovho života (a proti jeho vôli) vrchní predstavitelia jezuitského rádu ako predlohu pre ďalších kazateľov. Okrem toho vychádzali jeho kázne v kastílčine v neautorizovaných vydaniach, ktoré obsahovali chybné a dokonca vymyslené texty. Vieira sa preto rozhodol svoje texty spracovať sám a trvalo mu niekoľko rokov, kým ich spísal a editoval pre publikovanie. Prvé vyšli ešte v roku 1679 a posledné rok po jeho smrti v 1698. Vieira sa však viac ako o písanie kázní zaujímal o svoje prorocké diela, v ktorých predpovedal tzv. Quinto Império – Piate impérium, ktoré malo reprezentovať Portugalsko po rozpade únie so Španielskom. Tejto utopistickej myšlienky sa chytil aj Fernando Pessoa a rozvinul ju vo svojom diele Mensagem, hoci jeho štyri impériá sa odlišovali od tých Vieirových.
O živote a diele Antónia Vieru boli nakútené dva dokumenty: Palavra e Utopia od Manuela de Oliveiru sprevádza diváka viacerými obdobiami Vieirovho života a pristavuje sa pri jeho prevratných myšlienkach. Druhým filmom je Sermões: a história de Antônio Vieira od Júlia Bressane. Okrem života sa zameriava aj na najznámejšie kázne Vieiru.
Kázne v pôvodnom znení si môžete prečítať tu.