Ak by si Lisabončania mali zvoliť najromantickejšiu a najbezpečnejšiu časť mesta, bola by to Alfama. Pri prechádzkach úzkymi uličkami máte pocit, že ste sa ocitli v starodávnych časoch na dedine, kde sused pozná suseda, spoločne sedia pred domom, vymieňajú si klebety, štrikujú či len tak sledujú spotených turistov ako sa škriabu na hradný kopec. Alfama okrem poetickej atmosféry ponúka čarovné výhľady na celý Lisabon a architektúru ešte z rímskych a arabských čias. Práve Rimania dali štvrti základný pôdorys – spleť malých uličiek vytvorila bludisko, ktoré malo zmiasť nepriateľa. Okrem toho domy v lete chránilo pred horúčavami. Názov pochádza z arabčiny – al-hamma znamená prameň. V minulosti ju obývali dve sociálne skupiny – chudobní obyvatelia ale najmä námorníci mali domy v dolnej časti pri rieke, na kopci si budovala sídla aristokracia. Aj v súčasnosti sa zámožnejší obyvatelia snažia skupovať miestne domy a štedro investujú do ich opráv. Pod hradom sv. Juraja máte možnosť vidieť unikátne hotely a vilky s bazénom.
Štvrť nezničilo ani silné zemetrasenie v roku 1775, hoci domáci obyvatelia museli bojovať za to, aby Alfamu nezbúrali a nevystavali na jej mieste modernú mestskú časť s nákupnými centrami. V osemdesiatych rokoch zápasila s reputáciou drogovej a kriminálnej bašty, dnes by ste tam podobné živly hľadali márne.
Alfamu môžete zdolať dvomi spôsobmi. Buď sa hore vyveziete nesmrteľnou električkou 28, ktorej neveríte, že to do kopca utiahne a cestou dolu sa modlíte, aby to ubrzdila alebo si to krvopotne vyšliapete. Tak či tak, odmena vás neminie.
Na samomvrchu kopca sa nachádza Castelo de São Jorge (Hrad sv. Juraja), ktorý tam stojí už od maurských čias. Tak ako to už v prípade hradov býva, aj tento slúžil na obranu a ako sídlo kráľovskej rodiny. Do rúk Portugalcov sa dostal počas druhej križiackej výpravy aj vďaka hrdinskému činu rytiera Martima Moniza (je po ňom pomenované aj námestie v Baixi), keď sa hodil do zatvárajúcich sa dvier hradu, aby cez ne mohli vniknúť dobýjajúci sa kresťania. V 14. storočí kráľ João I. zasvätil hrad sv. Jurajovi, ktorý je symbolom statočného bojovníka. Za vlády Manuela I., kedy Portugalsko bohatlo vďaka obchodu s exotickými surovinami zo zámorských kolónií, sa kráľ rozhodol, že si vybuduje nové, veľkolepejšie sídlo priamo na brehu rieky Tejo. A tak v okolí dnešného námestia Praça do Comércio vznikol palác Paço da Ribeira. Starodávny hrad tým pádom stratil svoje opodstatnenie, začal chátrať a používal sa ako väzenie či kasárne. Na rozdiel od nového kráľovského paláca ho zemetrasenie v 1775 príliš nezasiahlo, i keď jeho vzhľad už aj tak začal pripomínať ruiny. Pozornosti sa dočkal až keď ho v roku 1910 vyhlásili za národnú pamiatky. Od tej doby prešiel viacerými rekonštrukciami, ktoré mali za úlohu prinavrátiť hradu stredoveký charakter. Aj vďaka nim dnes patrí medzi najvyhľadávanejšie pamiatky v Lisabone. Pokiaľ sa chcete o hrade dozvedieť viac, v cene lístka je zahrnutý výklad sprievodcom zadarmo. Prehliadka trvá 1,5 hodiny a začína sa každý deň o 12:00 a 16:00. Hrad je pre verejnosť otvorený 365 dní v roku od 9:00-18:00 (nov.-feb.) a od 9:00-21:00 (mar.-okt.).
Cestou z hradu narazíte na dve vyhliadky. Miradouro das Portas do Sol síce na prvý pohľad vyzerá ako skate park, počet fotiacich turistov vás vytrhne z omylu. Táto veranda je ideálna na panoramatické fotky, keďže výletníkom nič nebráni obdivovať Lisabon z troch strán. V strede námestíčka stojí socha sv. Vincenta, patróna Lisabonu, ktorý v rukách drží symbol hlavného mesta – loď s dvomi vranami.
O pár ulíc nižšie sa nachádza Miradouro da Santa Luzia, ktorá patrí k najromantickejším zákutiam celej Alfamy. Kvetinová záhrada a stĺporadie zakryté pergolou, po ktorej sa ťahá ružová bugénvilea sú ako vystrihnuté z filmu. Múry zase zdobia azulejos vyobrazujúce Praça do Comércio ešte pred zemetrasením a kresťanov dobývajúcich Hrad sv. Juraja. Miesto vyhľadávajú aj miestni umelci – hudobníci či maliari tu rozveseľujú návštevníkov a čerpajú inšpiráciu.
Príjemnou zachádzkou je kostol Igreja de São Vicente de Fora, pri ktorom sa každý utorok a sobotu od 9:00-18:00 koná blší trh, v portugalčine feira da ladra, čo doslovne znamená „trh zlodejky“. Hovorí sa, že v ilegálnej podobe tu fungoval už v 12. storočí, dnes má tento trh podporu aj samotného mesta. Kostol svätého Vincenta otvorili len nedávno po zdĺhavej rekonštrukcii, ktorú, bohužiaľ, neprežili stropné maľby. Na opačnom konci blšáku sa nachádza ďalší skvost Lisabonu – portugalský národný panteón Igreja de Santa Engrácia. Pôvodne na tomto mieste stál jednoduchý kostol, po početných reštauráciách sa z jej originálu ale takmer nič nezachovala. Koluje legenda, že kostol sa rozhodli prestavať kvôli zlodejstvu žida, ktorý týmto aktom budovu znesvätil. Mladý Simão sa totiž v neďalekom kláštore sv. Kláry tajne stretával so svojom milou Vilolantou, ktorú sem poslal jej otec, aby zabránil ich láske. Simão navrhol Violante, aby spolu utiekli, no na ďalší deň ho zatkli pre údajnú krádež relikvií z kostola. Aby neprezradil Viloantu, odmietol vypovedať, čo v okolí kostola robil a tak ho odsúdili na smrť upálením. Než zomrel, zakričal, že si je taký istý tým, že je nevinný, ako tým, že stavbu nového kostola nikdy nedokončia. A mal skoro pravdu. Dnešnú barokovú podobu dosiahol panteón po takmer 300 rokoch výstavby. V kostole sú pochovaní bývalí prezidenti a známi spisovatelia, napr. Almeida Garrett, Sidónio Pais a dokonca aj slávna speváčka fado Amália Rodrigues.
Vráťme sa ale späť do ulíc Alfamy. Z vyhliadky Santa Luzia pod sebou uvidíte biely dvojvežový kostol Igreja de São Miguel, ku ktorému vás dovedie niekoľko schodov. Je zasvätený sv. Michalovi a zvonku vyzerá ako jeden z mnohých lisabonských chrámov. O to viac vás prekvapí bohatá zlatá výzdoba interiéru. Možno aj preto je kostol otvorený len počas omší v piatok o 17:00 a sobotu skoro ráno. Takmer identický kostol, no iba s jednou vežičkou (druhá padla za obeť zemetraseniu) sa nachádza o pár ulíc ďalej – Igreja de São Estêvão. Na rozdiel od ostatných kostolov v Alfame sa pri ňom zlatom šetrilo a vnútro je zdobené iba kamennými sochami. Otvorený je tiež iba počas nedeľnej omše o 11:00.
Späť na trase električky 28 nás čakajú ešte dva chrámy. Impozantná katedrála Sé de Lisboa vyzerá skôr ako hrad a spája v sebe rímsku a gotickú architektúru. Postaviť ju dal kráľ Afonso Henriques takmer hneď potom, ako Portugalsko dobylo späť Lisabon od Maurov v 12. storočí. Rozhodol sa ju vybudovať na mieste mešity a mala byť sídlom lisabonského biskupa. Najzaujímavejším prvkom katedrály je truhlica s pozostatkami svätého Vincenta. Pôvodne sa nachádzali na najjuhozápadnejšom bode Európy – Cabo de São Vicente v Sagresi, neskôr ich však prepravili do Lisabonu. Viezli ich na lodi, ktorú strážili dve čierne vrany – tak a teraz viete, prečo sú spolu s loďou symbolom Lisabonu.
Čo by to bolo ale za hlavné mesto, keby nemalo aspoň dvoch patrónov. Okrem sv. Vincenta tento post zastáva aj sv. António a „jeho“ kostol Igreja de Santo António sa nachádza hneď oproti poslednému odpočinku svojho spoločníka. Z pôvodnej stavby sa zachovala iba sakristia s kryptou, zvyšok zničilo zemetrasenie. Hovorí sa, že peniaze na nový kostol vyzbierali deti v podobe almužny. Na počesť svätého Antónia sa každoročne 12.-13. júna koná jedna z najväčších slávností v meste. Ulice Alfamy zaplavia ľudia, na uliciach sa grilujú sardinky, popíja sangria a promenádujú sa alegorické vozy.
Ak máte chuť na múzeum, odporúčame Museu do Fado a to aj vtedy, ak nie ste práve skalný fanúšik tohto žánru. História fada je totiž zasadená do kultúrneho a politického diania v Lisabone v minulom storočí. Okrem stálych expozícii tu často hosťujú výstavy venované známym fadistom alebo rôznym etapám a aspektom fada. Múzeum tiež nadšencom ponúka kurzy portugalskej gitary a poobedné koncerty fada, ktoré sa konajú o 16:30.