Bahia – kolíska Brazílie
Magická atmosféra tejto “šťastnej zeme”(terra da felicidade) priťahujúca mnohých turistov určite rovnako očarila aj portugalskú posádku Pedra Alvaresa Cabrala, ktorý v r.1500 zakotvil na mieste nazývanom Porto Seguro a dostal sa tak po prvýkrát do kontaktu s dnešnou Brazíliou a jej pôvodnými obyvateľmi, indiánmi kmeňa Tupi. Dnes je tato krajina azúrových pláží, kokosu, kakaa a dobrej nálady vyhľadávanou destináciou vďaka svojej pestrosti, z ktorej si každý môže vybrať “podľa svojho gusta.”
Folklór a chute
“Quando o baiano não está em festa, está preparando.” (Keď sa Bahijčan nezabáva, pripravuje zábavu.) Kto zažije atmosféru slávností, karnevalu a folklórnych udalosti na vlastnej koži, čoskoro pochopí, že sú jednou z najvýraznejších čŕt Bahie. Najdôležitejšími prejavmi bahijského folklóru sú capoeira, istý druh osobnej ochrany otrokov, ktorí nemali pravo používať zbrane, afoxe, kde v rytme ijexa, typickej hudby pre tuto príležitosť, tancujú “synovia a dcéry Svätého”, oblečení v bielom, samba-de-roda, odroda pôvodnej samby, či maculele, “boj” v rytme hudby, v ktorom súperi bojujú drevenými palicami a nožmi.
Ďalším zaujímavým prejavom bahijskej kultúry je presente de Iemanja, čiže odovzdanie darov najdôležitejšiemu ženskému orixá (duchovi) na černošskej náboženskej slávnosti nazývanej candomblé. Candomblé predstavuje starý kult uctievania orixás, duchov, ktorí sa zrodili z prírodných živlov – zeme, ohňa, vody a vzduchu. Každý orixá ma svoj “náprotivok” v Katolíckej Cirkvi, a takisto aj svoje sviatky, slávnosti, typickú farbu, oblečenie a dokonca aj svoje jedlo.
Bahijská kuchyňa je výsledkom spolunažívania viacerých kultúr. Najväčší prínos pochádza nepochybne od otrokov dovezených z Afriky. Typickými bahijskými jedlami afrického pôvodu sú ratapa, caruru, acaraje a abara, všetky pripravene na palmovom oleji. Nezanedbateľný je aj podiel pôvodných obyvateľov, indiánov, hlavne v používaní maniokovej múky a fazule; Portugalci sa zase postarali o pestrosť sladkých dobrôt a konzumáciu olivového oleja.
Prírodné krásy
Srdce Bahie bije v Chapada Diamantina, hornatej oblasti, kde sa nachádza aj Národný park Chapada Diamantina , založený v r.1985, s najvyšším vrcholom Bahie, Barbados (2 080 m). Práve tu pramenia riečky, ktoré vytvárajú povodia riek Paraguacu, Jacuipe a Rio de Contas . Nádhernú scenériu tohto vodného prestavenia s vodopádmi ako Glass, Fumaca alebo Poco Encantado dopĺňa bujná vegetácia okrášlená orchideami a inými exotickými kvetmi.
Kto dá prednosť leňošeniu na slniečku, môže si vybrať z mnohých pláží. Tie “naj z najznámejších” sú napríklad Costa de Dende, Costa de Descobrimento v oblasti Porto Seguro, či Amaralina, Jardim de Ala a Stella Maris v okolí Salvadoru. A kto na pláži nielen leňoší, ale má rád aj vodné športy, môže sa plne realizovať – má na to všetky podmienky.
Tvár hlavného mesta
Salvador, hlavné mesto Bahie s 2 miliónmi obyvateľov bolo založené v r.1549 a vyše dvesto rokov slúžilo ako hlavne mesto Brazílie. Je rozdelené na dve časti: Cidade Baixa, dotýkajúca sa mora, ponúka na Mercado Modelo všetky možné druhy tovaru; Cidade Alta sa zase pýši bohatou architektúrou hovoriacou o minulosti a historickým centrom Pelourinho. Jednou zo zaujímavostí tohto mystického mesta je aj to, že tu nájdete 365 kostolov – na každý deň jeden. Najbohatšie vyzdobený a navštevovaný je kostol Sv. Františka a nemenej známy je aj chrám Bonfim.
Taká je zem, ktorú vo svojom románe Gabriela, cravo e canela (Mulatka Gabriela) opísal známy spisovateľ bahijského pôvodu, Jorge Amado. Taká je zem, ktorá zrodila hviezdy brazílskej hudobnej scény akými sú Caetano Veloso a Maria Bethania. Taká je zem, ktorá dýcha pravou brazílskou atmosférou. Taká je Bahia.
Elevador Lacerda
Elevador Lacerda je najstarší spôsob mechanickej dopravy v meste Salvador. Bol otvorený 8. decembra 1873 pod menom Elevador Hidráulico da Conceiçao. Tento výťah bol vo svojej dobe najväčší na svete. Stavba sa začala v októbri roku 1866 a trvala 50 mesiacov. Konštrukcia je v tvare obráteného L, výška dlhšieho ramena je 72 metrov a dĺžka prístupového tunelu je 26 metrov. V roku 1896 bol premenovaný na Elevador Antônio de Lacerda (podľa autora), čo sa neskôr skrátilo na Elevador Lacerda. Súčasný dizajn výťahu je z roku 1930, keď sa robila jeho rekonštrukcia. Robila ju dánska firma Cristien a Nielsen, ktorá okrem iného aj zdvojnásobila počet kabín z dvoch na štyri. V súčasnosti prepraví výťah 900 tisíc osôb mesačne.
Zaujímavé zdroje a linky: