Pohoda 2013
Tohto roku sa na festivale Pohoda 2013 predstaví hneď niekoľko lusofónnych umelcov.
Prvým z nich je angolský hudobník Bonga (1943), ktorý sa hudbe venuje už od 15 rokov, hoci svoju mladosť zasvätil atletickej kariére a reprezentoval Portugalsko v behu na 400m. Tretry zavesil na klinec v roku 1972, keď bol kvôli svojim politickým názorom nútený utiecť do Rotterdamu. Tu nahral svoj prvý album Angola 72, ktorý bol zmesou angolských hudobných žánrov a okamžite sa stal symbolom národného boja za nezávislosť. Zároveň si zmenil svoje portugalské meno José Adelino Barceló de Carvalho na Bonga Kuenda, čo v preklade znamená „ten, čo je stále v pohybe“. Z Holandska následne zamieril do Paríža, kde nahral pokračovanie predchádzajúceho albumu Angola 74. Nachádza sa na ňom aj známa pieseň Sodade, ktorú neskôr preslávila kapverdská speváčka Cesária Évora. Hoci sa po klinčekovej revolúcii v roku 1974 mohol konečne vrátiť do svojej rodnej krajiny, Bonga sa rozhodol usadiť v Lisabone. Odtiaľ neprestával kritizovať korupčné praktiky angolskej vlády a brutalitu občianskej vojny v krajine. Napriek tomu zostal verný svojim koreňom a vo svojej hudbe spája africké žánre ako semba s portugalským folkom. Aj jeho texty sú medzinárodné: portugalčinu mieša s miestnymi africkými jazykmi ako kimbundu.
Aj ďalší umelec, Batida, vlastným menom Pedro Coquenão, v sebe spája portugalsko-angolské korene. Jeho hudobná kariéra sa začala v momente, keď sa portugalskému národnému rádiu rozhodol ponúknuť nápad na rozhlasovú show, v ktorej by dostala priestor súčasná africká hudba. Hoci rádio súhlasilo, Pedro rýchlo zistil, že program nemá poriadne čím vyplniť. Napriek množstvu africkej elektronickej hudby (kuduru), iba málo umelcov v nej skutočne spájalo tradičné angolské beaty. A tak začal Batida pracovať na vlastných nahrávkach, v ktorých kombinoval staré angolské piesne zo 70. rokov s novým tanečným elektronickým zvukom. Zo začiatku svojou hudbou iba vypĺňal hluchý priestor, no po pozitívnych ohlasoch začal pracovať na vlastnom rovnomennom albume. Vo svojich textoch sa nevyhýba ani politickým a sociálnym komentárom – ako by aj mohol, slovo „kríza“ sa v Portugalsku skloňuje na každom kroku a sociálne problémy v Angole sa tiež nedajú navždy prehliadať.
Amon Tobin je brazílsky DJ, skladateľ a producent elektronickej hudby, ktorý od roku 1996 vydáva svoje nahrávky na londýnskom labeli Ninja Tune. Hoci sa Amon narodil v Rio de Janeiru, svoje detstvo prežil na cestách po Maroku, Holandsku, Portugalsku a Anglicku, kde sa nakoniec aj usadil. Hudbe sa začal venovať pre vlastné potešenie, no keď sa rozhodoval nad vysokou školou, vybral si fotografiu. Jedného dňa narazil v časopise na výzvu nahrávacej spoločnosti Ninebar a poslal jej svoje demo. To zjavne zožalo úspech a Amon v roku 1996 získal zmluvu na nahratie svojho prvého albumu Adventures in Foam. Na tomto aj na nasledujúcich troch albumoch kombinoval najmä zvuky zo starých vinylových platní. Na neskorších albumoch začal mixovať a nahrávať vlastné zvuky a experimentoval s rôznymi hudobnými nástrojmi. Jeho hudbu často nájdeme aj vo filmoch a videohrách – aj preto sú jeho albumy často prirovnávané k soundtrackom. Sám Amon potvrdil, že jeho tvorbu ovplyvnili filmy Davida Lyncha. Umelec nezabúda ani na svoj brazílsky pôvod – v roku 2000 spolupracoval na remixovej nahrávke známej bossa nova speváčky Bebel Gilberto.
Mixhell je brazílske djské duo, za ktorým stojí bývalý bubeník heavy metalovej skupiny Sepultura, Iggor Cavalera a jeho žena Laima Leyton. Vo svojej hudbe spája tradičný rock a modernú elektroniku, čomu príznačne hovoria „rocktronica“. Iggor v sebe nezaprie rockera najmä počas živých vystúpení, kedy si veľmi rád sadne za svoje bicie. Tohto roku sa duo rozšírilo o ďalšieho člena, Maxa Bluma. Ten sa doteraz skrýval v štúdiu, no od roku 2013 sprevádza Mixhell na pódiu s basgitarou.
Brazílsky multiinštrumentalista Hermeto Pascoal je známy nielen pre svoje improvizačné schopnosti, ale aj vďaka spolupráci so svetovo uznávanými umelcami. Hermeto sa narodil na severovýchode Brazílie, kde v tej dobe o elektrine tak maximálne počuli a svoje detstvo trávil hraním na akordeóne. Keď mal 15, išiel skúšať šťastie do Recife a začal hrať v rádiu spolu so svojím starším bratom. Neskôr sa presťahoval do Rio de Janeira, kde hrával s dovtedy neznámymi skupinami. V zahraničí sa preslávil najmä vďaka účinkovaní na albume Milesa Davisa Live-Evil (1971). Okrem tradičných hudobných nástrojov Hermeto rád využíva bežné predmety ako čajníky, detské hračky či zvieratá. V súčasnosti hráva s piatimi ansábelmi: Hermeto and Band, Hermeto Solo, Hermeto Pascoal and Aline Morena, Hermeto and Big Band and Hermeto and Symphony Orchestra. Jeho hudba by sa dala charakterizovať ako bossa nova (brazílsky jazz) s rôznymi experimentálnymi prvkami.