Pod pseudonymom Miguel Torga sa ukrýva všestranný portugalský spisovateľ Adolfo Correira da Rocha (1907-1995), ktorý si vybral meno podľa velikánov Pyrenejského polostrova: Miguela de Cervantesa a Miguela de Unamina. Torga vyrastal na dedine, kde každodennou roľníckou realitou bola tvrdá práca. Aj preto si za svoje umelecké priezvisko vybral „torga“ – vres, horskú rastlinu odolnú voči nehostinným podmienkam. Keď mal 12 rokov, imigroval do Brazílie, kde si u svojho strýka v Minas Gerais prešiel všetkými možnými profesiami od odplevovača, zbierača kávy, dojiča až po lovca hadov. Po piatich rokov sa vrátil do Portugalska – dokončil si strednú školu a prihlásil sa na medicínu. Úspešne doštudoval v 1933 a začal pracovať ako otorinolaryngológ.
Ešte počas vysokej školy vydal svoju prvú zbierky poézie Ansiedade (1928). O rok nato začal spolupracovať s časopisom Presença, ktorý bol vlajkovou loďou modernizmu. Časom sa však jeho názory rozchádzali s predstavami ostatných spisovateľov, a tak Torga spolu s Branquinhom de Fonsecom opustili ich kruhy a založili si vlastný časopis Sinal, z ktorého ale vyšlo len pár čísiel. Jeho odchod od literárnej elity predznamenal cestu, akú Torga nasledoval celý svoj život – cestu individualizmu. Držal sa čo najďalej od literárnych smerov a kultúrnych kruhov. Možno za tým stojí aj jeho minulosť – detstvo strávené v ťažkých podmienkach a dennodenné stretávanie sa so smutnými prípadmi v nemocnici ho priblížili k obyčajnému ľudu a dedinskému prostrediu. Svoj odpor vyjadroval aj k diktátorským režimom na Pyrenejskom polostrove a pre kritiku Franca sa dokonca ocitol vo väzení. Po 25. apríli sa začal politicky angažovať a podporil kandidatúru Ramalha Eanesa na prezidenta, ktorý voľby nakoniec vyhral a stal sa tak prvou porevolučnou hlavou štátu. Torga bol ženatý s belgickou profesorkou portugalčiny Andrée Crabbé a mali spolu jednu dcéru. Zomrel v 1995 na rakovinu.
Napriek tomu, že sa Torga vyhýbal akémukoľvek zaškatuľkovaniu, jeho tvorba bola z veľkej časti humanistická a plná biblických symbolov. Opisuje život dedinského ľudu a jeho boj s osudom (Novos contos da Montanha). Podľa Torgu si boh nezaslúži chválu – pre neho je predsa veľmi ľahké správať sa cnostne a poradiť si so všetkými ťažkosťami. Ale čo má robiť chudák človek, ktorý stále bojuje s chorobami, biedou, nešťastím a smrťou? Napriek tomu sú títo ľudia vďační aj za to málo, čo majú a práve táto vlastnosť si podľa Torgu zaslúži náš obdiv. Autor bol počas svojho života dvakrát nominovaný na Nobelovu cenu a získal niekoľko významných ocenení. V roku 1941 si začal písať denník, z ktorého nakoniec vzniklo 16 zväzkov. Obsahoval autorove postrehy, básne, príbehy a spomienky. Posledný záznam je z 10.12.1993.
Segredo
Sei um ninho.
E o ninho tem um ovo.
E o ovo, redondinho,
Tem lá dentro um passarinho
Novo.
Mas escusam de me atentar:
Nem o tiro, nem o ensino.
Quero ser um bom menino
E guardar
Este segredo comigo.
E ter depois um amigo
Que faça o pino
A voar…
Miguel Torga
(báseň z denníka “Diário VIII”)