VÍŤAZI PREKLADATEĽSKEJ SÚŤAŽE:
🥇1. miesto: Katarína Karaffová
🥈2. miesto: Zbyněk Grepl
🥉3. miesto: Martin Matich
Víťazný preklad
Autor José Eduardo Agualusa
Prekladateľka Katarína Karrafová
Jazyková redaktorka Lenka Cinková
Múdri ako ťavy
Kedysi dávno žil v Perzii veľkovezír, ako sa vtedy hovorilo predstaviteľom vlády, a ten nesmierne rád čítal. Zakaždým, keď sa musel vydať na cestu, sprevádzalo ho štyristo tiav naložených knihami a vycvičených chodiť v abecednom poradí. Prvá ťava sa volala Aba, druhá Baal, a takto to pokračovalo až po poslednú menom Zuzá. Celý sprievod pripomínal živú knižnicu na nohách. Len čo sa veľkovezírovi zachcelo čítať, zastavil sprievod a kráčal od jednej ťavy k druhej, kým nenašiel tú správnu knihu.
Jedného dňa sa skupina stratila v púšti. Štyristo tiav kráčalo v zástupe, jedna za druhou, ako húf mravcov. Na čele karavány, ako Arabi nazývajú dlhý rad tiav, kráčal veľkovezír obklopený svojimi oddanými ministrami. Znenazdania sa obloha zatiahla a od východu sa zdvihol prudký vietor, ktorý čoraz väčšmi naberal na sile. Pieskové duny sa pod jeho náporom začali hýbať, akoby ožili. Piesok unášaný vetrom šľahal bolestivo do kože. Veľkovezír ihneď rozkázal, aby sa všetky ťavy zoskupili do kruhu. No už bolo neskoro. Jeho rozkazy zanikli v kvílení vetra. Piesok prenikal pod šaty, zapletal sa do vlasov a všetci si museli zakrývať oči, aby neoslepli. Piesočná búrka zúrila celé popoludnie. Po dlhej noci, keď opäť vyšlo slnko, sa veľkovezír rozhliadol a s hrôzou zistil, že po štyristo ťavách nezostala ani stopa. Pomyslel si, že ich piesok možno celkom pochoval. Nevedel si predstaviť, ako bude ďalej žiť bez jedinej knihy. Smutný sa vrátil do svojho paláca. Kto mu teraz bude rozprávať príbehy?
Ťavy napokon predsa len prežili. Spútané lanom a vedené mladým pastierom ich piesočná búrka odviala do odľahlých končín púšte. Dlhý čas bezcieľne kráčali v kruhu a snažili sa nájsť nejaký orientačný bod, znamenie, ktoré by im ukázalo správny smer. Všade navôkol sa rozprestierali len hromady piesku a suchý, rozpálený vzduch. V noci sa zdalo, že hviezdy visia tak nízko, až sa ich možno dotknúť prstami.
Po dvoch týždňoch putovania si mladý pastier všimol, že ťavy hladujú, rozhodol sa preto, že im dá zjesť pár kníh. Najprv zjedli knihy, ktoré niesla Aba, teda všetky tituly začínajúce sa na písmeno A. Na druhý deň zjedli knihy patriace Baal. O tristodeväťdesiatosem dní neskôr, práve keď dojedali knihy Zuzy, zazreli v diaľke skupinu mužov. Ukázalo sa, že ide o vojská veľkovezíra.
Keď mladého pastiera predviedli pred veľkovezíra, so slzami v očiach mu vysvetlil, čo sa stalo. S veľkovezírom to však ani nepohlo.
„Ty si mal knihy na starosť,“ vyhlásil, „a preto mi za každú zničenú knihu zaplatíš jedným dňom v žalári.“
Pastier si to v duchu rýchlo prepočítal a pochopil, že ho čaká trest na celé stáročia. Každá ťava niesla štyristo kníh, takže štyristo tiav… to je stošesťdesiattisíc kníh! Stošesťdesiattisíc dní je štyristoštyridsaťštyri rokov. Ešte dávno predtým ho skosí v žalári staroba.
Dvaja vojaci mu zviazali ruky za chrbtom. Už sa ho chystali odviesť, keď vtom vykročila ťava Aba a požiadala, aby jej dovolili prehovoriť.
„Nerobte to, môj pane,“ obrátila sa na veľkovezíra, „tento muž nám zachránil život.“
Veľkovezír sa na ňu udivene pozrel.
„Preboha! Tá ťava prehovorila!“
„Áno, rozprávam, môj pane,“ prikývla Aba, pobavená tým, ako muži v úžase stíchli, „knihy nám ťavám dali dar reči.“
Vysvetlila, že keď ťavy zjedli knihy, získali nielen schopnosť rozprávať, ale aj vedomosti ukryté v každom zväzku. Pomaly, od A po Z, vymenovala názvy kníh, ktoré poznala do posledného slova. Každá ťava ovládala naspamäť štyristo titulov.
„Osloboďte tohto muža,“ povedala Aba, „a kedykoľvek si budete želať, prídeme do vášho paláca a rozpovieme vám príbehy.“
Veľkovezír súhlasil. Od toho dňa mu každé popoludnie prišla jedna ťava do komnaty porozprávať príbeh. V Perzii sa vtedy o ľuďoch, ktorí prejavovali výnimočný dôvtip, zvyklo hovorievať:
„Ten je múdry ako ťava.“
Stalo sa to už veľmi dávno. No vraví sa, že keď sú ťavy osamote, dodnes medzi sebou prehodia pár slov.
Možno je to tak.
Preklad bol publikovaný v časopise Verzia 2/2025.
Za podporu ďakujeme:
