Macao (澳門), centrum hazardu
Zaujímavé info & užitočné rady:
Macao je územie s najvyššou hustotou zaľudnenia na svete.
V Macau sa na rozdiel od zvyšku Číny jazdí na ľavej strane.
Macao je rozdelené do regiónov: polostrov Macao, ostrovy Taipa a Coloane.
Peniaze: Mena pataca (skratka MOP) má takmer identickú hodnotu s HK dolárom. Platiť sa dá oboma menami, výdavok je však zakaždým v patakách. 1€ sa rovná približne 10 MOP.
Víza: Slováci majú bezvízový vstup do krajiny povolený na 90 dní. Pri výstupe z Macaa do iných provincií ČĽR sa vyžaduje čínske vízum.
Pláže: Macao má na juhu v Coloane 2 pláže: Hac Sa a Cheoc Van. Hac Sa je podľa názoru miestnych lepšia, nám sa však vôbec nepozdávala, pôsobila tak špinavo, že človek nemal napriek horúcemu počasiu chuť si ani prst na nohe namočiť. Našťastie hneď vedľa je kúpalisko.
Jedlo: Zväčša čínske jedlo (ryby, cestoviny, zelenina, akú ste ešte nevideli), pripravte sa na čínsku stravovaciu kultúry (pľuvanie kostí pred seba na stôl, grganie). Portugalské jedlo bolo prekvapivo drahé, prezentované ako nejaká špecialita/rarita. Portugalskú pochúťku “pastel de nata” tu v Ázii poznajú ako macajskú špecialitu “egg tart”.
V sedemnástich som sa dostala prvýkrát do Portugalska. Ihneď som sa zaľúbila do portugalského jazyka a kultúry. V mojom neskoršom štúdiu som sa zamerala na po portugalsky hovoriace krajiny, nakoniec som sa však ocitla na čínsky hovoriacom Taiwane. Po prvom roku strávenom na ďalekom východe – zvyknutá tráviť letá na juhu Európy – som si povedala, že toto leto si vykompenzujem aspoň dovolenkou v Macau, v južnej časti Číny, nazývanom aj 澳門 “Ào Mén” (v preklade z kantónčiny: Brána do zálivu). Macao je špeciálna administratívna oblasť Číny a bola prvou európskou kolóniou v Ázii, ktorá patrila Portugalsku až do roku roku 1999, keď prešla pod čínsku kontrolu a podobne ako Hong Kong si udržala vysoký stupeň autonómie na nasledujúcich 50 rokov.
Keď som pristála na letisku, na južnom ostrove Taipa, letuška nám po čínsky popriala príjemný pobyt a s maskou na tvári (kvôli vtedajšej hrozbe H1N1) som vykročila krížom cez letiskovú halu. Kyvadlovou dopravou, rozvážajúcou ľudí z letiska do kasín, som sa dostala do centra. Macao je 21. najnavštevovanejšou krajinou na svete práve kvôli množstvu kasín, spolu ich je až 28! Prvé dojmy boli úžasné, vysvietené mesto, ktoré, ako sa zdá, nikdy nespí. Tak toto je Macao, mesto nikdy nekončiacich hazardných hier. Kasíno Lisboa. Farebne vysvietené a predsa nie až tak impozantné ako nové kasíno otvorené v 1997, Grand de Lisboa, hneď vedľa. Zvedavosť mi nedala a s malou dušičkou som vkročila dnu. Tričko, kraťasy, cestovná taška na pleci. Odtiaľto hneď poletím, pomyslela som mysliac pri tom na vyobliekaných gamblerov z amerických filmov. V Ázii to však tak nechodí. Ľudia z každej vrstvy, džínsy, ležérna košeľa, cigareta v jednej ruke, žetóny v druhej. Trochu som sa osmelila a podišla k najbližšiemu stolu. Black Jack. Pri ďalšom páni s whisky hrali poker. Wow, toľko stolov, toľko automatov, toľko hier! Pritom som ani zďaleka nebola v najväčšom kasíne, ktorým sa Macao môže pýšiť. Kasíno Venetian je podľa počtu hracích automatov najväčším kasínom na svete a najväčšou budovou v Ázii. Tam som sa dostala až o pár dní neskôr. Rozprestiera sa v časti Taipa, čo je ostrov prepojený s ďalším ostrovom nazvaným Coloane, ktoré oba spolu s poloostrovom Macao patria pod autonómnu oblasť Macao s rozlohou 28 km2.
Na druhý deň som sa vybrala pozrieť pamiatky. Po rôznych pokusoch dohovoriť sa po portugalsky som otvorila mapu a zašla k chrámu A-Ma, ktorý bol postavený roku 1488. Názov Macao je odvodený práve od názvu tohto chrámu.
Jedna z najpompéznejších pamiatok v Macae a zároveň jedna z najväčších kresťanských pamiatok v Ázii sú ruina katedrály Svätého Pavla, po ktorej zostala len fasáda a schodisko.
Po niekoľkých dňoch som to vzdala s portugalčinou a snažila sa dohovoriť mandarínskou čínštinou (ktorú sa na Taiwane popri iných povinnostiach snažím naučiť), čo však bol taktiež problém spojený s mnohými usmievavými príhodami, pretože ak vám aj rozumejú, odpovedia vám v kantónskej čínštine (oba jazyky používajú rovnaké znaky, výslovnosť sa však veľmi líši), ktorá je spolu s portugalčinou oficiálnym jazykom Macaa. Našťastie všetky nápisy, cestovné poriadky aj názvy ulíc sú dvojjazyčné, kantónske a portugalské. A tak som sa vydala pozrieť do ulíc ako napr. Rua de Coimbra (v portugalskom meste Coimbra som študovala), Rua de Lisboa, …
Mnohé nápisy v parkoch a názvy ulíc boli pre mňa veľmi smiešne. Najviac ma rozosmial názov ulice Rua do peixe salgado (Ulica slanej ryby).
Na ulici ste len málokedy mohli zahliadnuť po portugalsky hovoriaceho podnikateľa. Tak predsa sa tu hovorí po portugalsky! Ale bolo to skôr zriedkavé. Keď som to už úplne vzdala, posledný deň, keď som na pošte odosielala pohľadnice s portugalským adresátom, prihovorila sa mi pri lepení známok poštárka ázijského vzhľadu plynulou portugalčinou. Nepredvídajúc takýto zvrat som s očami otvorenými dokorán od úžasu ledva vykoktala “obrigada” (po portugalsky “ďakujem”). Okrem skutočnosti, že portugalčina sa používa už len ako úradný jazyk a v uliciach mi pripadala skôr ako mŕtvy jazyk, samotné Macao by sa pokojne dalo nazvať “Malým Portugalskom”, alebo “Portugalsko napadnutým Číňanmi”, pretože tak to tam vyzerá. Hlavné námestie Largo do Senado, historické európske budovy, katolícke kostoly, rybárske dedinky v Coloane s malými reštauráciami tak typickými pre Portugalsko pripomínajú krajinu na juhu Európy.
V obchode ste na chvíľu aj zabudli, že ste v Ázii: dlhé regály s vínom (v Ázii veľmi netradičné) s názvami ako napr. Casal Garcia, Gazela (moje obľúbené portugalské zelené víno), v chladiacich boxoch džúsy Sumol, pivá Super Bock, …
Čínsky vplyv sa však nezaprie najmä na severe poloostrova Macao. Ošarpané staré budovy, pouliční predavači, stánky s čínskym občerstvením (pre Európana nie veľmi lákavé).
Ked vám niekto povie, že na Macao vám stačí jeden deň v rámci návštevy Hong Kongu (ako to mnohí robia pri “visa run”), neverte im. Macao je perfektná spleť Európy a Ázie, miesto, kde sa stretávajú dve kultúry. Aj keď súostrovie sa nemôže pochváliť exotickými plážami, na aké sme v juhovýchodnej Ázii zvyknutí (more je plytké a pláže bahnité), architektúra, pamiatky a malebné rybárske dedinky stoja za to, nehovoriac o kasínach, ktoré sú naozaj na každom kroku, Macao nimi žije.
Už ostáva len dodať “saúde” (na zdravie) s vínkom v jednej ruke a “boa sorte” (veľa šťastia) s hracím žetónom v druhej.
(K. Kironská)