Antônio Frederico de Castro Alves (1847-1874), najslávnejší brazílsky romantický básnik a dramatik, obdivovateľ Victora Huga, predstaviteľ rétorickej tzv. kondorskej poézie v službách spoločenského pokroku, autor sociálnych, politických, milostných a prírodných básní. Verše písal už počas štúdia práva v Recife, kde sa zúčastňoval intelektuálneho a politického života. Jeho lyrická poézia nebola taká idealizovaná ako u jeho romantických súčasníkov. Svojim dielom a verejným pôsobením prispel k protiotrokárskemu a republikánskemu uvedomeniu v Brazílii a často ho nazývali Poeta dos Escravos (Básnik otrokov). Zomrel po úraze, amputácii nohy a ochorení na TBC. Portugalský básnik António Nobre (1867-1900) ho označil za najväčšieho brazílskeho básnika.
Pre svoju milenku, o 10 rokov staršiu herečku Eugeniu Câmarovú, s ktorou sa aj oženil, napísal úspešnú drámu Gonzaga (1867, vyd. 1875). Za života vydal len zbierku básní Espumas Fluantes (1870, Spenené vlny). Posmrtne vyšiel tragický príbeh čiernych milencov A Cachoeira de Paulo Afonso (1876, Vodopád P. A.), zbierka básní Os Escravos (1883, Otroci) a súborné vydanie Obras Completas (1921, Kompletné dielo).
V roku 1998 nakrútil brazílsky režisér Nelson Pereira dos Santos životopisný film Guerra e Liberdade – Castro Alves em São Paulo. Témou filmu je boj proti otroctvu a je v ňom vykreslený aj vzťah Castra Alvesa k portugalskej herečke Eugenii Câmarovej. Vo filme ju stvárnila známa súčasná portugalská herečka Maria de Medeiros.
Literárna tvorba
Gonzaga ou A Revolução de Minas 1867, vydané v roku 1875
Espumas Flutuantes 1870
A Cachoeira de Paulo Afonso 1876
Os Escarovos 1883