Po skončení občianskej vojny v roku 2002 sa ekonomická situácia v Angole stabilizovala, objavili sa nové perspektívy, liberalizoval sa obchod. Angolská vláda investuje do rozvoja infraštruktúry, na tento cieľ využíva aj finančnú pomoc od OSN, MMF a Svetovej banky. Snaží sa tiež oživiť medzinárodné obchodné vzťahy, dosiahnuť makroekonomickú stabilitu a znížiť závislosť ekonomiky od ťažby ropy.
V Angole existujú možnosti podnikania v rôznych sektoroch – v poľnohospodárstve, priemysle, energetike, telekomunikáciách i bankovníctve. Návratnosť investícií je vysoká, ale vysoké sú aj riziká pre investorov.
Podnikateľské prostredie v Angole je totiž jedno z najkomplikovanejších na svete. O zjednodušovanie nových investícií sa stará Národná agentúra pre súkromné investície (ANIP) s pomocou Zákona č. 11 z roku 2003, ktorý určuje základné práva a povinnosti zahraničných investorov. Investície do ťažby diamantov, telekomunikácií, energetiky a finančného sektora sa však riadia legislatívou príslušnou pre dané odvetvie.
ANIP musí schváliť všetky investície vo výške od 100 000 do 5 000 000 dolárov. Investície vyššie ako 5 000 000 dolárov a takisto investície v oblasti ťažby ropy schvaľuje Rada Ministrov. Po udelení povolenia musí podnikateľ zaregistrovať svoju firmu, zverejniť jej stanovy vo vestníku Diário da República, získať obchodnú licenciu a zaregistrovať sa na finančnom úrade.
Získavanie povolení na podnikanie a obchodných licencií je časovo veľmi náročné. Podľa portálu www.doingbusiness.org celý proces trvá v priemere 68 dní. Zahraniční podnikatelia v Angole nie sú formálne diskriminovaní, zákony im garantujú rovnaké zaobchádzanie ako domácim podnikateľom. Domáce firmy oboznámené so zložitosťou obchodného prostredia sú však oproti zahraničným investorom vo výhode, a vláda navyše propaguje angolanizáciu firiem a využívanie angolských tovarov a služieb, čo môže pre zahraničných investorov predstavovať nevýhodu. Vláda ich tiež nabáda, aby spolupracovali s miestnymi firmami.
Rast súkromného sektora je limitovaný nedostatkom administratívnej podpory, a to aj napriek významnému pokroku Angoly na mikroekonomickej úrovni.
Podnikanie komplikuje aj nedostatočne vyvinutý finančný systém, byrokracia a pomalý a drahý transport, ktorý je dôsledkom chýbajúcej infraštruktúry. Nedostatočná kapacita prístavov sťažuje dovoz. Problémom je aj neúčinný právny a súdny systém. Vymožiteľnosť práva je teda v Angole veľmi nízka. Súdne poplatky sú, naopak, vysoké, takže firmy sa pri obchodných sporoch súdom radšej vyhýbajú.
Podnikatelia musia čeliť i vysokej korupcii. Podľa správy Transparency International z roku 2009 je index korupcie v Angole 1.9 (Angola je na 162. mieste zo 180 sledovaných krajín), čo zodpovedá veľmi vysokej miere korupcie. Podmieňujú ju najmä nízke platy štátnych úradníkov a rozsiahla byrokracia.
Daňové zaťaženie podnikateľov v Angole je 35%. Podnikatelia v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva však platia len 20%-nú daň. V oblasti ťažby ropy sa však zdaňuje 50 až 65,75% príjmov. DPH v Angole je 10%.