Fernando António Nogueira Pessoa (1888-1935) sa narodil 13. júna 1888 v Lisabone. Ako šesťročný si začal vytvárať heteronymy. V roku 1895 sa jeho nevlastný otec, João Miguel Rosa, stal portugalským konzulom v Durbane, hlavnom meste britskej kolónie Natal. Perspektíva toho, že opustí Lisabon, viedla Pessou k tomu, že napísal svoju prvú báseň. V januári roku 1896 Pessoa a jeho matka odplávali do Durbanu. Po príchode sem začal chodiť do kláštornej školy vedenej írskymi mníškami, v ktorej strávil tri roky. V apríli roku 1899 začal chodiť na Durbanskú strednú školu. V roku 1899 sa objavil jeden z jeho najpretrvávajúcejších heteronymov: Škót, Alexander Search. Pessoa študoval na Durbanskej strednej škole tri roky. Dosahoval vynikajúce výsledky a získal niekoľko školských cien. V tomto čase sa zoznámil s mnohými anglickými klasikmi. V júni 1901 úspešne zložil záverečné skúšky a o dva roky nato sa mu podarilo urobiť prijímacie skúšky na Kapskú univerzitu. Hoci bola angličtina jeho druhým jazykom, získal spomedzi 899 kandidátov Cenu kráľovnej Viktórie za najlepšiu esej. Čítal množstvo klasických autorov v portugalčine a francúzštine, ale v tomto období hlavne v angličine, vrátane autorov, ktorí ho ovplyvnili: Shakespeara, Miltona, Byrona, Shelleyho, Keatsa, Tennysona, Carlyleho, Browninga, Patera a Wilda. Z amerických autorov mal rád Poa a Whitmana. V tomto čase napísal množstvo básní v angličtine a pokúšal sa písať romány a detektívky.
V roku 1905 sa Pessoa vrátil do Lisabonu. Naďalej písal poéziu, ale počas prvých štyroch rokov po návrate do Lisabonu používal angličtinu, nie portugalčinu. Básne do roku 1909 zväčša pripisuje Alexandrovi Searchovi, neskôr píše aj pod vlastným menom a začína písať aj v portugalčine. V roku 1912 sa stal členom novovytvoreného hnutia ‘Portugalská renesancia’ a na stránkach jeho časopisu A Águia Pessoa debutoval ako autor kritických a polemických článkov. V roku 1913 začal Pessoa pravidelne písať divadelné kritiky pre O Teatro a časopis A Águia publikoval niekoľko jeho básní a ‘statickú hru’ Námorník.
Paralelne s rýchlym vedeckým, technologickým a spoločenským vývojom v 20. storočí sa v umení objavuje množstvo hnutí, štýlov a škôl. Sám Pessoa vymyslel Paulismo a Interseccionismo. V roku 1912 sa zoznámil s podobne zmýšľajúcim básnikom Máriom de Sá-Carneirom a spoločne vymysleli Sensacionismo. Na začiatku roku 1914 si Pessoa chcel vystreliť zo Sá-Carneira a pokúsil sa vymyslieť ‘pastorálneho básnika komplikovaného typu’ s tým, že ho bude prezentovať ako skutočnú osobu. Potom jedného dňa pocítil náhlu inšpiráciu, vzal pero a papier a napísal tridsať básni naraz. Tak sa zrodil Alberto Caeiro, ktorého Pessoa nazýval ‘svojím majstrom’. Ako prišiel na svet Alberto Caeiro, Pessoa preňho začal vymýšľať žiakov. Tak vznikajú ďalšie dva významné heteronymy, Ricardo Reis, ktorý mení pohanstvo na etickú doktrínu a ktorého Ódy pripomínajú Horatia a Álvaro de Campos, futuristický básnik ovplyvnený Whitmanom. Caeiro, Reis a Campos, Pessoove tri najdôležitejšie heteronymy mali svoje vlastné životy, charaktery, štýly a myšlienky a preto ich básnické dielo musí byť podľa Pessou považované za jasne odlíšené od ich autora.
V roku 1915 sa objavilo prvé číslo modernistického časopisu Orpheu. Obsahovalo Triumfálnu ódu Álvara de Camposa a diela Sá-Carneira, Almadu-Negreirosa, kubistického maliara a futuristického spisovateľa a Souzu-Cardosa, najoslavovanejšieho maliara portugalskej avantgardy. Sá-Carneiro a Pessoa boli editormi druhého a posledného čísla, ktoré obsahovalo Pessoov Šikmý dážď a Camposovu Námornú ódu. V roku 1918 Pessoa publikoval niekoľko básní v angličtine: Antinous a 35 Sonnets. V roku 1921 založil Pessoa vydavateľstvo ‘Olisipo’, kde opakovane vydával diela spisovateľov, ktorých sloboda bola ohrozovaná netoleranciou štátnej moci, policajnými zásahmi alebo obmedzenosťou. Pessoa vydal napr. prvú básnickú zbierku Antónia Botta Canções, ktorá šokovala svojou otvorenosťou k láske a erotike. V roku 1927 založil básnik José Régio nový časopis Presença, ktorý sa stal veľmi vplyvným. José Régio považoval Pessou za majstra medzi novou generáciou portugalských básnikov a počas rokov vydal v časopise Presença množstvo jeho básní. V roku 1928 načrtol Pessoa základy Posolstva (vyšlo až v roku 1934) a napísal pozoruhodnú báseň Tabacaria (Trafika, heteronym Álvao de Campos), ktorá bola publikovaná bola až v roku 1933.
Na konci dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov sa Pessoa začal zaujímať o okultizmus. To ho inšpirovalo, aby napísal Posolstvo (Mensagem), jedinú zbierku básní, ktorú publikoval počas svojho života. Sú to silné a dojímavé básne, ktoré sa zaoberajú veľkou minulosťou Portugalska s nádejami do budúcnosti. 30. novembra 1935 Pessoa zomrel. Jeho posledné slová, napísané v angličtine, boli “I know not what tomorrow will bring”. Po jeho smrti sa našla truhlica, do ktorej si ukladal všetko, čo napísal. Našlo sa v nej viac ako 25 000 básni, fragmentov, listov, denníkov, ktoré sa dodnes triedia a postupne vydávajú.
Cestovať! Viajar!
(preklad I. Štrpka, P. Zsoldos z publikácie Pluralia Tantum,
preklad básne uverejňujeme s láskavým schválením p. I. Štrpku)
Cestovať! Krajinu za krajinou
míňať. Stále iný byť.
A vlastnú dušu bez koreňov
pre to, čo vidím, zapáliť.
Nepatriac už viac sebe
len cestovaním žiť.
Bez cieľa, ktorý vedie,
bez túžby doraziť.
Takto to s cestou býva.
Cestovať dokážem
iba tak, že o tom snívam.
Zvyšok je nebo a zem.
Viajar! Perder países!
Ser outro constantemente,
Por a alma não ter raízes
De viver de ver somente!
Não pertencer nem a mim!
Ir em frente, ir a seguir
A ausência de ter um fim,
E a ânsia de o conseguir!
Viajar assim é viagem.
Mas faço-o sem ter de meu
Mais que o sonho da passagem.
O resto é só terra e céu.