Obdobie veľkých námorných objavov je bezpochyby najvýznamnejším obdobím portugalskej histórie. Jeho vplyv na krajinu a jej obyvateľov je zjavný aj dnes v rôznych rovinách. Počas takmer dvoch storočí (od 1415 – dobytie Ceuty – až 1600) predovšetkým však koncom 15. a začiatkom 16. storočia ovládali portugalskí moreplavci vody Atlantického a Indického oceánu, rozvíjali obchodné aktivity s krajinami na Africkom pobreží, Indiou a s krajinami juhovýchodnej Ázie (význam Brazílie stúpol v neskoršom období), pričom jedinými konkurentmi im na dlhý čas boli Španieli. Vyvrcholením objavných ciest bolo dosiahnutie Indie pod vedením Vasca da Gamu v roku 1498, ktoré umožnilo Portugalcom na čas ovládnuť a rozvíjať obchod s exotickým tovarom žiadaným v Európe. Posledné zámorské teritórium pod správou Portugalska, ostrov Macau v juhočínskom mori bolo vrátené Číne v roku 1999, dva roky po tom ako Čína prevzala správu nad dovtedy Britským Hong Kongom. Po portugalsky sa dodnes hovorí v Brazílii, Angole, Mozambiku, na Kapverdských ostrovoch, Guinei-Bissau, ostrovoch Svätý Tomáš a Princov ostrov, v Macau a na niektorých miestach v Indii.
Portugalcov lákala prevažne severná Afrika, skadiaľ sa dovážali obilniny, textil. výrobky, cukor, zlato za výmenu za európ. meď, zbrane, drevo. Trápila ich však dilema: je výhodnejšie obnoviť vojnu s Kastíliou alebo sa pokúsiť o ozbrojené výpady do severnej Afriky? Mladší šľachtici boli za druhú variantu a začalo sa tajne zbrojiť. Hlavnými dôvodmi bolo zabezpečenie Iberského polostrova proti inváziám z Afriky, ochrana Algarve pred nájazdmi, vytvorenie kresťanskej základne na boj proti moslimom a prípadné dobytie Maroka a vytvorenie strediska na ovládnutie saharských obchodných ciest.
Dobytia Ceuty sa v roku 1415 zúčastnil kráľ i princovia. Útok bol nečakaný a o to zdrvujúcejší. Portugalci sa radšj rozhodli Ceutu si udržať. Dobyvateľský program zaujal šľachtu hneď na začiatku: mohla získať slávu, léna a renty. Duchovenstvo zase plánovalo evanjelizáciu pohanov a zisky z výbojov. Mešťania mali pred očami nové trhy a tovar. Prostý ľud zase dúfal v pracovné príležitosti v prístavoch a lodeniciach v severnej Afrike.
Henrich Moreplavec (Henrique Navegador) nemal reálnu šancu stať sa kráľom a tak sa stal rytierom a organizátorom expedícií. Bol vymenovaný za nástupcu majstra Kristovho rádu a dostal za úlohu zistiť, čo je za mysom Bojador. Osobne dozeral na stavbu karavel. Portugalsko malo záujem aj o Kanárske ostrovy, tie však pripadli Kastílii a krajiny viedli dlhoročné spory a boje o toto súostrovie. V rokoch 1418-19 João Gonçalves Zarco a Tristão Vaz Texeira znovuobjavili Porto Santo a Madeira a v roku 1425 sa začalo s osídľovaním Madeiry. Rýchlo sa tu rozvíjalo pestovanie cukrovej trstiny a výroba cukru a od roku 1466 sa sem začali dovážať otroci ako pracovná sila.
V roku 1434 oboplával lagoský rodák Gil Eanes mys Bojador. Trvalo to viac ako 15 rokov, kým sa niekto odvážil splniť Henrichov príkaz a oboplával spomínaný mys. Do tejto oblasti sa do tých čias nikto neplavil a námorníci sa báli riskovať, najmä keď o mori za Bojadorom kolovali rôzne fantastické príbehy, napríklad že more za mysom vrie, až sa z neho parí, alebo že prúdy sú také silné, že loď, ktorá zájde za Bojador, sa už nikdy nebude môcť vrátiť.
Nuno Tristão zašiel do zálivu dnešnej Mauretánie, kde objavil ostrov Arguim, kde neskôr vznikla obchodná základňa. Do Lagosu tak začali plynúť prví africkí otroci a predaj otrokov sa stal dôvodom pre ďalšie plavby. V tej dobe vládlo presvedčenie, že „afričanom sa v zajatí vlastne darilo dobre – konečne boli oblečení, kŕmení a privedení k pravej viere.“
V roku 1445 Dinis Dias objavil Zelený mys (Cabo Verde). O rok nato Alvise da Cadamosto, benátsky kupec v Henrichových službách, objavuje Kapverdské ostrovy. V roku 1471 bol objavený Princovho ostrova a ostrova sv. Tomáša. Obchodné karavány zo západoafrických domorodých ríš v tomto období zmenili smer. Namiesto do moslimskej severnej Afriky smerovali k portugalských obchodným strediskám na pobreží západnej Afriky. Portugalská prestíž naďalej stúpala.
V roku 1479 bola podpísaná Zmluva z Alcáçovasu. Kanárske ostrovy tak pripadli Španielsku, Portugalci zase získajú monopol na všetky objavy na juh od Kanárskych ostrovov.
Námorné výpravy prinášali portugalským podnikateľom zisky a z hľadiska koruny zvyšovali vplyv i prestíž malej krajiny. V roku 1487 vyslal portugalský kráľ výpravu, ktorú viedol Bartolomeu Dias, aby preskúmala možnosť, či sa dá oboplávať Afrika a preniknúť do Indického oceánu. Dias sa v roku 1488 dostal až po Algoa Bay, kde sa africké pobrežie začína otáčať na sever. Musel sa vrátiť pre povstanie na lodi. Pri spiatočnej ceste objavil veľký mys, ktorý nazval Mys búrok. Ten potom kráľ premenoval na Mys dobrej nádeje a tak v podstate otvoril cestu do Indie.
Na pozvanie kráľa Jána II. sa do PT vrátil Krištof Kolumbus a bol svedkom Diasovho príjazdu z mysu Dobrej nádeje. Kolumbus navrhol pokračovať v cestách k Indii plavbou na západ. Ján II to považoval za nezmysel nezmysel, a tak sa Kolumbus s týmto projektom vydal do Španielka, kde mu bol odobrený. Portugalský panovník však nikdy neuveril, že Kolumbus skutočne dosiahol Čínu a Japonsko, uprel mu vlastníctvo a vyhlásil, že krajiny objavené na západe aj tak patria Portugalsku podľa zmluvy z Alcáçovasu. Španielsko-portugalské spory o novo objavené západné ostrovy/územia tak v roku 1494 vyriešila Zmluva z Tordesillas, ktorá rozdeľuje portugalskú a španielsku koloniálnu sféru (Portugalci získali objaviteľské a obchodné práva na východ od poludníka vedeného 370 míl západne od Kapverdských ostrovov).
Manuel I, vnuk Henricha Moreplavca, mal vysoké ciele a obdobie, počas ktorého panoval, sa pokladá za “zlatý vek” objavov a portugalského absolutizmu. Práve počas jeho vlády objavil Vasco da Gama námornú cestu do Indie (1498), Pedro Álvares Cabral objavil Brazíliu (1500) a Afonso Albuquerque vytvoril portugalskú ríšu na Ďalekom východe. Počas jeho vládnutia sa vytvorili obchodné styky s Perziou a Čínou a z Nového sveta prichádzalo veľké bohatstvo. V náboženskom zápale sponzoroval misionárov v zámorských krajinách a bojoval proti inovercom, tiež prenasledoval židov v Portugalsku a vyhostil ich z krajiny. Vo svojej dobe to bol snáď najbohatší panovník Európy. Premenou vysokej aristokracie na dvornú šľachtu, ktorá je úplne závislá na kráľovi, sa zbavil najväčšieho nepriateľa kráľovskej moci. Počas svojho panovania vydal tzv. Nový zákonník (Ordenaçoes Manuelinas) a tým výrazne prispel k zjednoteniu práva. Na rozdiel od iných zákonníkov bol tento aj vytlačený a teda prístupný v celej krajine. Je podľa neho pomenovaný Manuelský sloh, ktorý v tom období prekvital. Ide v podstate o portugalský variant neskorej gotiky. Pre tento štýl sú typické námorné motívy, inšpirované obdobím portugalských zámorských objavov a taktiež rôzne ozdoby. Medzi dve najznámejšie pamiatky tohto štýlu patrí kláštor Mosteiro dos Jerónimos a tiež Belémska veža (Torre de Belém). Najvýznamnejšími motívmi v manuelskom slohu sú armilárna sféra (navigačný prístroj, ktorý sa stal emblémom samotného Manuela I.), kríž Kristovho rádu a spletené povrazy. Často sa využívali prírodné alebo fantastické tvary. Za najznámejší jednotlivý prvok manuelského štýlu sa pokladá bohato zdobené okno, tzv. “manuelské okno” v kláštore Convento de Cristo v Tomare – nariadil stavbu Mosteiro dos Jerónimos – pamätník víťaznej dynastie Avis a mystické spojenie kresťanstva so zámorí.
V roku 1497 vyplával Vasco da Gama so štyrmi loďami (São Gabriel, São Rafael, Berrio, zásobovacia loď, ktorej meno nepoznáme) z Lisabonu, aby sa pokúsil dostať do Indie. V 1498 doplával do Kalikatu v Indii a bol prvým Európanom, ktorému sa podarilo oboplávať celú Afriku a doraziť až do Indie. Napriek tomu, že na hindského vládcu Kalkaty neurobili jeho ponuky látok a umývadiel veľký dojem, da Gama sa vrátil do Portugalska s nákladom korenia. Vzhľadom na nepriateľstvo arabských obchodníkov tam nebolo možné otvoriť obchodnú pobočku. Do Portugalska sa vrátil len s dvoma loďami v roku 1499. Po objavoch Vasco da Gama sa portugalský kráľ rozhodol poslať do Indie Pedro Álvaresa Cabrala, ktorému sa podarilo otvoriť v Kalkate obchodnú pobočku. V roku 1502 vyrazil znova do Indie a vytýčil tak portugalské obchodné trasy v Indickom oceáne. Zriadil portugalské kolónie v Mozambiku a Sofale (ktorá je dnes už súčasťou Mozambiku). Počas nasledujúcich dvadsiatich rokov vykonal na mori viacero misií. Ján III. ho v roku 1524 menoval za miestokráľa Indie, ale len tri mesiace po svojom vymenovaní zomrel v Kochi (Kočín) na zimnicu.
V roku 1500 Pedro Álvares Cabral objavil Brazíliu. Jeho flotila pokračovala ďalej do Indie a jedna loď pod vedením Gaspara de Lemosa sa vrátila do Lisabonu so správou o obsadení časti Nového sveta. Cabralova zvyšná flotila doviezla do Portugalska santalové drevo, čierne korenie, zázvor, škoricu a iné vzácne koreniny, a tak bola výprava chápaná ako úspešná.
Bartolomeu Dias sa dostal na Madagaskar, do Indie vyplával Francisco de Almeida s flotilou 22 lodí a s niekoľkými tisícmi mužov na palube. Portugalci tak definitívne ovládli Indický oceán. Albuquerque doplával do Perzského zálivu a donútil niekoľko prístavov odvádzať Portugalsku pravidelný tribút (daň). Goa sa stala strediskom Portugalskej Indie.
V 1519 sa začala plavba Fernãa Magalhãesa, Portugalca v španielskych službách, okolo sveta. Magalhães bol posadnutý myšlienkou, že cesta na Ďaleký východ k Ostrovom korenia je ľahšia smerom na západ, a tak vypracoval podrobný plán ako sa dostať do východných krajín západnou cestou okolo Južnej Ameriky. Peňažnú a materiálnu podporu však u portugalského kráľa nenašiel a tak roku 1517 opustil svoju vlasť a nastúpil do španielskych služieb. Cez Atlantický oceán sa táto malá flotila dostala k argentínskemu pobrežiu a od marca do augusta 1520 sa rozhodla prezimovať v zálive mesta San Julián. Pre nedostatočné prídely potravín sa časť mužstva vzbúrila, ale Magalhãesovi sa podarilo povstanie potlačiť. V marci 1521 dosiahli brehy Filipín. Na ostrove Cebu ich prijali vľúdne, obyvatelia ostrova Mactan sa však postavili proti dobyvateľom a Magalhães 27. mája 1521 padol v boji. Na spiatočnú cestu sa vydali už len dve lode so 113 mužmi, z ktorých sa však len 18 živých vrátilo do Španielska. Celý vtedajší svet ich prijal s obrovským ohlasom. Veď ako prví v dejinách oboplávali zemeguľu a dokázali, že Zem je skutočne guľatá.
Pri hľadaní najvzácnejších druhov korenia prenikli Portugalci až na Sumatru a obsadili Malaccu na Malajskom polostrove. V 1511 dorazili až na Jávu, čím úplne ovládli východnú cestu do krajiny.
Kráľ João III upriamil svoju pozornosť na evanjelizáciu zámoria a podporu osídlenia Brazílie. Ku koncu jeho vlády však krajina začínala upadať ako politická a obchodná veľmoc.
Každoročne sa do Portugalska dovážalo 10-12 tisíc otrokov, zisk sa však obracal proti vidieku. Konkurencia lacnej pracovnej sily znemožňovala domácim roľníkom získať lepšie podmienky.
V1534 sa začala intenzívna kolonizácia Brazílie. Vyhnanci išli namiesto na Ostrov Sv. Tomáša do Brazílie. Tomé de Sousa, prvý generálny guvernér Brazílie, založil Salvador da Baía (Cidade de São Salvador – Mesto Svätého Spasiteľa) – prvé hlavné mesto Brazílie.
Dôsledky objavov boli rôzne:
– ekonomické – juh Atlantiku sa stal hlavnou obchodnou tepnou, Stredomorský obchod sa tak stal neatraktívny; Lisabon sa stal obchodným centrom Východu a Afriky; poľnohospodárstvo upadlo
– vedecké – rozvinula sa námorná veda; lepšie vedomosti v geografii, matematiky, astronómie, botaniky, zoológie, medicíny, lingvistiky,..
– spoločenský dopad – vznik novej triedy – buržoázia – obchodníci, bankári,…; morálny úpadok