Adriana Calcanhotto patrí k výrazným zjavom súčasnej MPB (Música Popular Brasilerira). Narodila sa v roku 1965 v Porto Alegre, v rodine bubeníka, ktorý hrával jazz a bossanovu a baletky a učiteľky telesnej výchovy. Od detstva počúvala hudbu, ktorú počúvali jej rodičia, Astora Piazzollu, Milesa Davisa, Joãa Gilberta.
Keď mala šesť rokov, dedo jej daroval gitaru a začala chodiť na hodiny gitary. Ako dvanásťročná začala cvičiť na klavíri a hrať tenis – snívala o tom, že sa stane tenistkou, ktorá bude chodiť po turnajoch. V roku 1979 objavila platne Marie Bethânie, Caetana Velosa, Elis Reginy a MPB vo všeobecnosti. Čítala knihy o brazílskom modernizme, objavila Oswalda de Andrade, Maria de Andrade, Tarsila do Amaral a ďalších.
Ako devätnásť ročná odišla od rodičov a presťahovala sa do Rio de Janeira. V Riu vystupovala najprv ako speváčka a gitaristka v divadle a neskôr hrávala so skupinou Fonseca’s Gang.
V roku 1990 vydala svoju platňu Enguiço. V roku 1991 urobila turné po Brazílii a platňa Enguiço sa umiestnila na štvrtom mieste v súťaži Prêmio Sharp da Música v kategórii ženský objav roka. V roku 1992 vydala svoju druhú platňu Senhas. Počas turné po Brazílii v nasledujúcom roku odohrala 170 vystúpení. V roku 1994 vydala svoju tretiu platňu A Fábrica do Poema, ktorú riodejaneirská kritika označila za platňu roka. V roku 1995 pri príležitosti vydania kompletného diela portugalského básnika Mária de Sá-Carneira v Brazílii zhudobnila niektoré jeho básne. V roku 1998 vydala svoju štvrtú platňu Maritmo. Pieseň Vambora sa dostala dokonca do telenovely Torre de Babel. Po prvý krát vystúpila v Portugalsku. V roku 2000 vydala svoju prvú live platňu Público. Pieseň Vambora sa dostala na 10. miesto v súťaži Prêmio Sharp v kategórii najlepšia poprocková pieseň. V Maison da France v Rio de Janeiro zaspievala päť zhudobnených básní francúzskeho básnika Jacquesa Préverta. V roku 2001 získala cenu novinárov “Troféu Imprensa do SBT” ako najlepšia speváčka a za najlepšiu pieseň Devolva-me. V roku 2002 jej vyšla platňa Cantada, na ktorej spolupracovala s Danielom Jobimom a Morenom Velosom, synmi slávnych otcov.
V roku 2004 vydala platňu pre deti Adriana Partimpim. Partimpim je jej prezývka, ktorou ju od detstva volá jej otec. Na platni spieva piesne známych brazílskych umelcov (Paula Toller, Arnaldo Antunes, Chico Buarque, Edu Lobo), báseň z Carrollovej Alice v krajine zázrakov, pieseň z karnevalu v roku 1937, báseň portugalského básnika Alexandra O’Neilla, ktorú v roku 1969 nahrala Amália Rodrigues. Album získal niekoľko platinových platní v Brazílii aj v Portugalsku (v Portugalsku bol asi pol roka na čele rebríčka najpredávanejších platní).
Adriana Calcanhotto je všestranná umelkyňa. Okrem toho, že je vynikajúcou speváčkou, má talent aj na písanie a maľovanie. V roku 2003 je vyšla kniha-CD O Poeta Aprendiz. Je to knižka pre deti inšpirovaná rovnomennou básňou Viníciusa de Moraesa, ktorá sa neskôr stala aj známou piesňou. Knihu si sama ilustrovala a naspievala aj pieseň, ktorá ju inšpirovala.
Diskografia
Enguiço 1990
Senhas 1992
A Fábrica do Poema 1994
Maritmo 1998
Público 2000
Cantada 2002
Adriana Partimpim 2004
Adriana Partimpim – O Show 2005
Maré 2008
Partimpim Dois 2009
Essencial 2010
O Micróbio do Samba 2011
Multishow ao Vivo: O Micróbio do Samba 2012
Partimpim Tlês 2012
Oficiálna stránka Adriany Calcanhotto v PT EN ES