Cibelle, celým menom Cibelle Cavalli Bastos, patrí k novým objavom a nádejám brazílskej hudby. Už v rannom detstve sa u nej prejavoval prirodzený talent. Keď mala šesť rokov, presvedčila svoju matku, aby ju prihlásila na konzervatórium v São Paulo. Začala štúdiom hry na gitare, neskôr študovala aj hru na klavír a herectvo. Vďaka hereckým schopnostiam a kráse získala úlohy v televíznych reklamách a stala sa modelkou agentúry Ford Models. Aj keď pracovala ako modelka a vystupovala v televízii, stále ju najviac zaujímala hudba. Ako sedemnásťročná začala písať poéziu a skladať vlastné piesne. Postupne začala objavovať hudobnú scénu v São Paulo, keď po večeroch chodievala po kluboch a baroch.
Spievanie bolo dôležitou súčasťou jej života, ale brala ho len ako zábavu, kým jej jeden uznávaný hudobník nepovedal, že má talent. Vtedy spev začala brať vážne a objavila v ňom vášeň. Cez deň pracovala ako modelka a herečka a večer chodila z klubu do klubu a z jednej jam session na druhú a snažila sa využiť každú príležitosť, aby si mohla zaspievať. Ak v skupine nemali miesto pre speváčku, tak ich poprosila, aby si mohla zahrať na akomkoľvek hudobnom nástroji, len aby bola pri tom. Takto trávila každú noc od desiatej hodiny večer do štvrtej ráno.
Pri jednej takejto jam session si zahrala aj so Subom, ktorý jej po skončení povedal, že hľadá speváčku a poprosil ju, aby na druhý deň prišla do jeho domáceho štúdia. Cibelle zaspievala tri skladby na jeho prevratnom albume São Paulo Confessions. Táto platňa patrí k najoriginálnejším výtvorom brazílskej elektronickej scény. Cibelle bola hlavnou vokalistkou tejto platne a zaspievala si v skladbách Sereia, Tantos Desejos a Felicidade, verzii klasickej skladby Toma Jobima. Po nečakanej smrti Subu v roku 1999 sa objavila na platni Suba: Tributo a potom na platniach Juryman: Escape to Where a Celso Fonseca: Natural. Potom sa začala sústreďovať na vydanie svojej prvej sólovej platne. Na platni použila okrem nových vecí aj piesne, ktoré napísala ešte dávno predtým, než spoznala Subu. Platňu produkoval producent, ktorý si hovorí Apollo 9 a hrá na nej aj João Parahyba z Trio Mocotó, ktorý v roku 2003 vystupoval na festivale Pohoda v Trenčíne a ktorý bol prvým hudobníkom, s ktorým sa Suba v São Paule zoznámil. Platňa vyšla v roku 2003 vo vydavateľstve Six Degrees a distribuuje sa aj na Slovensku.
Suba
Suba, vlastným menom Mitar Subotič, sa narodil v roku 1961 v Novom Sade v Juhoslávii. Od detstva sa zaujímal o hudbu a najprv študoval hru na akordeón a klavír, neskôr kompozíciu a orchestráciu. V roku 1986 odišiel do Paríža. Tam dostal cenu od Medzinárodného fondu pre propagáciu kultúry UNESCO, ktorá zahŕňala aj trojmesačné štipendium na výskum domorodej hudby a afrobrazílskych rytmov. Vtedy sa začal zaujímať o brazílsku hudbu a začiatkom 90-tych rokov odišiel do Brazílie, kde sa postupne vypracoval na jednu z vedúcich osobností brazílskej elektronickej scény. Vrcholmi jeho pôsobenia v Brazílii sú jeho vlastná platňa São Paulo Confessions a Tanto Tempo Bebel Gilberto, na ktorej sa podieľal ako producent. Nanešťastie, v roku 1999 zomrel pri požiari vlastného štúdia, keď zachraňoval originálne nahrávky novej platne Bebel Gilberto.
Diskografia
Cibelle Six Degrees 2003
The Shine of Dried Electric Leaves Six Degrees 2006
Las Vênus Resort Palace Hotel (2010)
Unbinding (2013)