Brazília má pravdepodobne jeden z najkomplexnejších daňových systémov sveta, v rámci ktorého má federálna vláda a štátne a miestne vládne orgány daňovú právomoc nad transakciami jasne spadajúcimi pod federálnu ústavu.
Daňový systém v Brazílii je zásadne založený na ústave. Ústava sama nevytvára dane, ale uvádza všetky dane, ktoré má právo vytvoriť každý daňový orgán, a to prostredníctvom príslušných zákonných právomocí. Výnimkou je federálna úroveň, kde výkonná moc vytvára a/alebo mení dane prostredníctvom tzv. dočasných opatrení.
Dočasné opatrenia sú právne akty, ktoré vydáva výkonná moc s okamžitou platnosťou, pričom ich preskúmanie, pozmeňovacie návrhy a schválenie vykonáva zákonodarná moc po tom, ako sa zákon stane platným a vykonávateľným. Daňové „zákony“ vytvorené alebo zmenené prostredníctvom dočasných opatrení sa stali bežným postupom, pretože ich výhodou je, že okamžite vstupujú do platnosti a účinnosti.
Komplexnosť brazílskeho daňového systému tiež vychádza zo skutočnosti, že ústava neobmedzuje jeho ustanovenia len na zoznam daní, ktoré daňové orgány môžu vytvárať. Zachádza ďalej, a to nastolením presne stanovených princípov a pravidiel, ktorými sa musia daňové orgány riadiť. Niektoré princípy a pravidlá sa vzťahujú na tvorbu alebo zmenu daňových pravidiel všeobecne, iné sa vzťahujú len na určité dane.
Všeobecné pravidlo je pravidlo, ktoré vyžaduje, aby dane tvoril a menil zákon prijatý zákonodarnou mocou. No aj toto pravidlo má v ústave výnimky: výšku niektorých daní, napr. federálnej spotrebnej dane (IPI), dane z dovozu a vývozu a dane z finančných transakcií (IOF), môže zvýšiť alebo znížiť prezidentský dekrét. Avšak pravidlo a výnimky vytvára len ústava.
Ústava má jednu samostatnú Kapitolu o systéme národnej dane, ktorá sa výhradne venuje daňovému systému a zahŕňa ustanovenia vzťahujúce sa na federálne, štátne a miestne dane. Obsahuje 14 rôznych článkov s desiatkami pravidiel, princípov, smerníc, práv daňových poplatníkov, obmedzení atď. No daňové ustanovenia nie sú obmedzené len na kapitolu o daňovom systéme. Aj na iných miestach v ústave existuje niekoľko samostatných ustanovení týkajúcich sa daní, ako tie, ktoré sa venujú právam jednotlivca a systému sociálneho zabezpečenia a daní.
Systém sociálneho zabezpečenia je rovnako zaujímavou témou. Tzv. sociálne príspevky sa v ústave riadia podľa kapitoly o sociálnom zabezpečení. A to sa vzťahuje napr. na niektoré dane ako CSL (Sociálny príspevok na základe čistého príjmu) a COFINS (Príspevok na financovanie sociálneho zabezpečenia).
Pre daňové účely nie sú dane a sociálne príspevky v Brazílii rovnaké. Kým dane (v portugalčine impostos) sa vo všeobecnosti zbierajú pre financovanie všeobecných vládnych povinností a záväzkov a nemajú priame verejné pôsobenie, sociálne príspevky (contribuições sociais) sa obyčajne spájajú s verejnou činnosťou štátu voči daňovým poplatníkom, či už priamo alebo nepriamo. To je aj prípad dane zo mzdy, ktorú platia jednotlivci a spoločnosti systému sociálneho zabezpečenia. Táto daň ja určená na pokrytie práv sociálneho zabezpečenia jednotlivcov a zamestnancov, napr. dôchodok, materská dovolenka, pracovné nehody, verejné zdravie atď.
Rozdelenie brazílskych daní a sociálnych príspevkov nie je jednoduché a neobmedzuje sa len na dve vyššie uvedené kategórie. Odborníci stále diskutujú o právnej podstate ďalších ústavou zavedených odvodov.
Niektoré sociálne príspevky boli použité ako prostriedok na obchádzanie ústavných prekážok, ktoré si od federálnej vlády vyžadovali rozdelenie výnosov z federálnych daní so štátmi a obcami. Keďže sa rovnaká požiadavka nevzťahuje na (federálne) sociálne príspevky, federálna správa sa neustále pokúša zvyšovať sociálne príspevky, pričom skutočné dane ostávajú nezmenené. Príklady tejto stratégie sú viditeľné pri CSL (zvýšenie dane z 9% na 15% pre finančné inštitúcie), COFINS a P.I.S. (vytvorenie nenarastajúceho systému vyšších daní pre niektoré spoločnosti). Na druhej strane, výška dane z príjmu sa za posledných 15 rokov prakticky nezmenila.
Systéme federálnych daní je pre daňových poplatníkov v porovnaní so štátnymi a miestnymi daňami omnoho relevantnejší. Takmer 70% celkového daňového zaťaženia v Brazílii vychádza z federálnych daní a po nich nasledujú štátne (okolo 25,6%) a miestne dane (takmer 5%).
Výnosy z federálnych daní sa v posledných rokoch neustále zvyšujú, kým výnosy zo štátnych a miestnych daní ostávajú viac menej stabilné. Stabilita výnosov miestnych a štátnych daní čiastočne vychádza zo skutočnosti, že tieto daňové orgány sú menej flexibilné pri vytváraní daňových výnosov. Kým ústava pri tvorbe nových daní výrazne podporuje federálnu vládu, štáty a obce takúto možnosť nemajú. Rovnako aj počet daní, ktoré štátom a obciam ústava povoľuje vytvoriť, je výrazne nižšia než počet federálnych daní jasne zahrnutých v ústave .
Okrem obmedzení v počte daní, ktoré môžu vytvoriť, sú štáty a obce niekedy obmedzené v maximálnych výškach, ktoré môžu žiadať. Napr. maximálna výška dane za komunálne služby (ISS) je 5%, pričom minimálna sadzba sú 2%. Minimálna výška je dôležitá, pretože obmedzuje schopnosť obce vstúpiť do daňovej konkurencie s inými (obvykle susednými) obcami, aby pritiahla obchod na svoje územie.
Oficiálne tvrdenie je, že Brazília potrebuje výnosy z daní, aby mohla ponúkať kvalitné verejné služby a sociálnu podporu chudobným. No napriek celkovému daňovému zaťaženiu podobnému iným rozvinutým krajinám, Brazília stále ponúka verejné služby na rovnakej, dokonca nižšej úrovni, než aké ponúkajú rozvíjajúce sa krajiny.
Daňová reforma, ktorá by daňový systém zhospodárnila, zefektívnila a urobila spravodlivejším, by bola prirodzeným spôsobom na vyriešenie jeho komplexnosti. Avšak realita je iná. Bez ohľadu na moc federálnej vlády, štátni guvernéri a zástupcovia Kongresu by sa ťažko vzdali svojich terajších práv a výnosov v prospech iných. Ich štátni oponenti by to určite využili, čo by mohlo viesť ku koncu ich politickej kariéry.
Mnoho hlasov už navrhlo daňové reformy, ale ani jeden z nich nebol úspešný, dokonca ani bývalý prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý mal u Brazílčanov 80% podporu. Posledný seriózny pokus o daňovú reformu sa uskutočnil v roku 2003 v čase prvého vládneho obdobia prezidenta Lula da Silva.
Jedným z najvýznamnejších bodov navrhovanej reformy bola transformácia 27 existujúcich ICMS (štátne dane z pridanej hodnoty ) daní do jednej dane z pridanej hodnoty, a to jediným federálnym zákonom. Ďalším bodom bola otázka, ktorý štát (štáty) by mal právo na novú ICMS odvádzanú z vnútroštátnych transakcií – významný zdroj výnosov pre výrobné štáty, najmä juhovýchodné a južné štáty. Menej priemyselné štáty (väčšina z nich v severných a severovýchodných regiónoch) chceli, aby bola ICMS splatná prijímajúcemu štátu, kým priemyselne rozvinuté štáty chceli aby bola daň splatná štátu pôvodu.
Politické spory ako spor ohľadom daňovej reformy v roku 2003 bránia zjednodušeniu brazílskeho daňového systému. No keďže správa musí financovať svoju činnosť, jediným riešením je vytvorenie nových odvodov a daní, ktoré systém ešte viac skomplikujú.
Chýbajúca daňová reforma spôsobila, že vláda má malý priestor pri vytváraní priaznivého daňového prostredia, ktorý by prospel novým investíciám. Preto jediným východiskom bolo začať vytvárať špeciálny daňový poriadok, ktorý by oslobodil vybrané investície od všeobecných daňovým pravidiel. Najmä v prípade niektorých projektov infraštruktúry, vývozcov, prístavov, výstavby, lietadiel a automobilového priemyslu.
Tieto špeciálne pravidlá majú nevýhodu, pretože sa nevzťahujú na všetky výrobné investície vo všeobecnosti, ale len na tie sektory, ktoré sa vláda rozhodla stimulovať. Ďalšou nevýhodou je, že vedú k zložitejším daňovým pravidlám a daňoví poplatníci majú problém ich sledovať.
(Text vychádza z knihy Davida Roberto R. Soares da Silvu s názvom Brazil Tax Guide for Foreigners, ktorá je určená cudzincom, aby porozumeli brazílskemu daňovému systému, ako aj brazílskym spoločnostiam a odborníkom, ktorí pomáhajú cudzincom pri obchodovaní v Brazílii. Kniha je výsledkom 15-ročných autorových skúseností v oblasti právneho a daňového poradenstva zahraničným firmám a jednotlivcom. Knihu si môžete objednať prostredníctvom stránky autora alebo tu.)