Portugalskú literatúru delíme na tri hlavné obdobia:
1) Stredoveká literatúra (1189-1527) – v tomto období vznikala trubadúrska poézia (1189-1434) a humanistická a renesančná tvorba (1434-1527). Najstarším textom portugalskej literatúry je pieseň Canção da Ribeirinha (1189 alebo 1198) od Paioa Soaresa de Taveirós, ktorý ju zložil pre svoju milú Mariu Ribeiru, prezývanú Ribeirinha. Tá bola milenkou D. Sancha I., druhého portugalského kráľa. Text je písaný v starej galícijskej portugalčine a obsahuje tému typickú pre trubadúrsku poéziu: lásku obyčajného muža k aristokratickej žene. Obdobie humanizmu a renesancie ovplyvnilo literatúru aj po jazykovej stránke – do portugalčiny sa dostali slová z klasickej latinčiny a archaickej gréčtiny. Cancioneiro Geral (1516) od Garciu de Resende znamenal začiatok modernej portugalčiny. Spevník obsahoval texty viac ako 200 autorov, napr. Gila Vicenta alebo Bernardima Ribeira. Najčastejšími žánrami v tomto období boli rytierske romány a cestopisy.
2) Klasicistická literatúra (16.-18. storočie) – zatiaľ čo sa v Portugalsku a celej Európe prirodzene vyvinul klasicizmus(1527-1580), v Brazílii vznikol ešte len prvý literárny smer tzv. quinhentismo, ktorého ústrednou témou bol zámorský rozmach. Hovorí sa, že klasicizmus so sebou do Portugalska priniesol Francisco Sá de Miranda. V roku 1527 sa práve vrátil z Talianska a dovliekol so sebou unikátny štýl v podobe sonetov a nového metru. Šírenie literatúry bolo v tomto období urýchlené vynájdením kníhtlače. Medzi najvýznamnejších spisovateľov patril Luís Vaz de Camões, Gil Vicente a Fernão Mendes Pinto. Táto epocha skončila smrťou Camõesa a vytvorením únie Španielska a Portugalska. Odvtedy začal do krajiny prenikať barok, v Brazílii známy ako seiscentismo (1580-1756). Literatúra tejto éry sa vyznačovala prezdobenosťou a nekonečným množstvom štylistických figúr. Medzi témami dominovala príroda a spoločenská kritika a vznikol pikareskný román, ktorý bol reakciou na rytierske romány z obdobia renesancie. Hlavným predstaviteľom bol kňaz António Vieira. Nasledoval neoklasicizmus, v poézii známy aj ako akradizmus či setecentismo (1756-1825), ktorý sa v Portugalsku zrodil spolu so spolkom Arcádia Lusitana. V ňom sa zhromažďovali intelektuáli, aby viedli debaty o umení. Neoklasicistický štýl sa zbavil dokonalosti baroka a stavil na jednoduchosť a obyčajnosť. Tá sa odzrkadlila aj v témach ako láska, smrť či samota.
3) Romantická/Moderná literatúra (1825-súčasnosť) – začiatok romantizmu sa datuje od roku 1825, kedy Almeida Garret napísal báseň Camões a skončil sa hnutím Questão Coimbrã v roku 1865. Portugalský romantizmus môžeme rozdeliť na tri generácie: prvú (1825-1840) so spisovateľmi ako Almeida Garret a Alexandre Herculano, druhú (1840-1860) reprezentovanú Camilom Castelom Brancom a tretiu (1860-1870), tzv. pre-realistickú, ktorú viedol Júlio Dinis a João de Deus. Realizmus sa v Portugalsku začal šíriť vďaka mladým spisovateľom, ktorí vnímali európske revolučné myšlienky Tainea a ďalších filozofov a podporil ich v nich aj známy autor Antero de Quental, symbol tejto generácie nazývanej Geração de 70 alebo Geração de Coimbra. Medzi Ich zástancov patril aj Eça de Queirós a jeho dielo O Crime do Padro Amaro sa stalo prvou realistickou beletrizovanou prózou. Realizmus sa v Portugalsku udržal do roku 1890, kedy Eugênio de Castro vydal knihu Oaristos. S ňou začalo obdobie symbolizmu, ktoré trvalo do roku 1915. Vyznačovalo sa mystickými a duchovnými témami a jeho najznámejším predstaviteľom bol António Nobre. Vznik časopisu Orpheu inicioval obdobie modernizmu. V prvej fáze tvoril Fernando Pessoa, Mário de Sá-Carneiro a Almada Negreiros. V druhej fáze sa okolo časopisu Presença vytvoril krúžok spisovateľov ako Miguel Torga, José Régio či Branquinho da Fonseca. V 50. rokoch minulého storočia vznikol neo-realizmus, ktorý so sebou priniesol politicky ladenú literatúru inširovanú sovietskymi myšlienkami marxizmu. V politike sa angažovali aj spisovatelia ako Alves Redol, Fernando Namora a Manuel da Fonseca. Medzi najznámejších autorov súčasnosti patri bezpochyby Vergílio Ferreira, José Saramago, Sophia de Mello Breyner Andresen, Teolinda Gersão, Lídia Jorge a Gonçalo Tavares.