O autorovi
Eça de Queirós (1845-1900) sa narodil v roku 1845 v mestečku Póvoa do Varzim ako „škandalózne“ dieťa vysokopostaveného, slobodného úradníka a matky, ktorá bola podľa zápisu v rodnom liste neznáma. Krátko po Eçovom narodení sa jeho otec oženil s Carolinou Augustou Pereirou d’Eça a väčšina genealógov sa zhoduje na tom, že Carolina bola vlastne Eçova matka. Chlapca však vychovávali starí rodičia, ku ktorým Eça prechovával po celý život vrelý vzťah (zvlášť k starému otcovi). Vo veku desiatich rokov bol poslaný do internátnej školy. Skutočnosť, že Eça de Queirós nikdy nezažil klasický rodinný model, našla vyjadrenie aj cez životné príbehy postáv jeho najväčších diel.
Eça de Queirós vyštudoval právo na univerzite v Coimbre a po štúdiách si otvoril advokátsku kanceláriu v Lisabone. Medzi rokmi 1870 a 1880 pôsobil ako diplomat v Havane, Londýne, Newcastli. V roku 1888 bol vymenovaný za konzula v Paríži, kde ostal žiť do sklonku života.
Ešte počas pôsobenia v Lisabone začal v roku 1871 s Ramalhom Ortigão vydávať mesačník As Farpas, v ktorom satirizovali spoločenský život v Portugalsku. Eça de Queirós bol súčasťou skupiny literátov nazvanej Geração de Coimbra (Generácia z Coimbry), ktorí sa zasadzovali za zmodernizovanie literatúry aj života v Portugalsku. Častým terčom Queirósovej literárnej kritiky boli cirkevné kruhy a nedostatočné vzdelanie (hlavne) žien. Queirós bol majstrom irónie a jeho ostrému peru neunikla nijaká spoločenská vrstva či problém. Jeho realizmus hraničil miestami s naturalizmom, neraz vzbudzoval kontroverzné reakcie a dokonca mu vyslúžil prezývku „portugalský Zola.“
Eça de Queirós je najvýznamnejším predstaviteľom portugalského realizmu 19. storočia. Jeho najznámejšie diela, romány Os Maias (Kronika rodu Maiovcov) a O Primo Basílio (Bratanec Bazilio) boli preložené aj do slovenčiny.